Najslávnejšieho Taliana (zrejme) nikto nikdy nedostihne
Pivot Dino Meneghin je považovaný za najlepšieho talianskeho basketbalistu všetkých čias. Jeho profesionálna kariéra trvala neuveriteľných 28 rokov, počas ktorých sa mu podarilo vyhrať sedem titulov v Eurolige. Veľké úspechy zažil aj s talianskou reprezentáciou, v roku 1983 sa stal majstrom Európy.
Lombardia je nádherný región na severe Talianska, kde žije asi pätina z celkového počtu obyvateľstva. Turistických lákadiel je tu požehnane: či už Comské jazero, renesančná Mantova alebo napríklad okruh F1 v Monze. Každý si nájde to svoje. Skutočným centrom Lombardie je však Miláno, tu sa deje všetko podstatné. Týka sa to aj športu, najmä futbalu, ktorý je najdôležitejším športom na Apeninskom polostrove. AC a Internazionale nemajú v regióne konkurenciu, Atalanta Bergamo nie je veľkým súperom.
Lenže v basketbale, ktorý je v Lombardii nesmierne populárny, je to trošku inak. Po vojne sa na vrchol dostal celok Olimpia Miláno, ktorý do roku 1960 vyhral deväť titulov v talianskej najvyššej súťaži. Potom však na scénu vstúpil klub, ktorému sa podarilo niečo výnimočné v najprestížnejšom európskom pohári. Niečo, čo už pravdepodobne nikto nikdy nedokáže zopakovať. Tým klubom bolo Pallacanestro Varese a desaťkrát v rade sa dostalo do finále Euroligy. V každom zápase nastúpil aj Dino Meneghin.
V lige debutoval ako 16-ročný
Ten odohral svoj prvý zápas v drese Varese v roku 1966, v tom čase mal talentovaný center len 16 rokov. Každým ďalším rokom sa z neho stával podstatnejší hráč v rámci tímu. Keď mal Dino 19 rokov, patril už k ťahúňom mužstva, ktoré zvíťazilo v lige a zabezpečilo si tak účasť v Európskom pohári majstrov, taký bol vtedy oficiálny názov dnešnej Euroligy. V spomínanom roku 1969 angažovalo vedenie lombardského klubu trénera, ktorý sa výraznou mierou podieľal na hviezdnej kariére Dina Meneghina.
Desaťkrát po sebe vo finále EPM
Novým trénerom Varese sa stal Aleksandar Nikolić, basketbalový vizionár, ktorý v 80-tisícovom mestečku naštartoval hegemóniu, aká nemá v európskom basketbale obdobu. Aca Nikolić zotrval vo Varese dovedna štyri sezóny, v nich klub vyhral štyri tituly v talianskej lige a trikrát triumfoval v Eurolige. Ktovie, ako by sa uberala kariéra Dina Meneghina ak by sa nikdy nestretol s juhoslovanským trénerom resp. ak by legendárny Aca Nikolić zostal v lombardskom klube o niekoľko rokov dlhšie.
V roku 1973 vystriedala Acu Nikolića na lavičke ďalšia legenda, novým koučom sa stal Sandro Gamba, ktorý vyhral ako hráč desať talianskych titulov s Olimpiou Miláno. Pod jeho vedením urobil Meneghin ďalší výkonnostný progres a Varese pridalo ďalšie dva euroligové tituly. No a keďže Varese zakončilo túto výnimočnú dekádu troma striebornými finálovými zápasmi, boli to zároveň aj tituly posledné. Netreba zabúdať, že v Eurolige vtedy smeli hrať len majstri jednotlivých krajín a úradujúci šampióni!
Run and gun basketbal vznikol v Miláne
Po štrnástich sezónach strávených vo Varese Dino Meneghin ako 30-ročný v roku 1980 prestúpil do Milána, kde sa stal súčasťou slávnej trojice. V klube už pred jeho príchodom hral americký rozohrávač s talianskymi koreňmi Mike D'Antoni. Ako posledný prišiel do Olimpie Miláno hviezdny krídelník Bob McAdoo, ktorý vyhral v NBA dva tituly s Los Angeles Lakers, päťkrát odohral zápas hviezd a v roku 1975 bol dokonca vyhlásený za MVP súťaže. Z lavičky ich riadil ďalší Američan, slávny kouč Dan Peterson.
Štýl hry Olimpie Miláno úzko súvisel so zásadnou zmenou, ktorá sa udiala v pravidlách basketbalu. Išlo o zavedenie trojkového oblúka. Milánčania začali ako jedno z prvých mužstiev používať rýchly prechod do útoku spojený so strelou spoza oblúka. Veci, ktoré sa Mike D'Antoni naučil ako hráč, neskôr začal aplikovať aj v najkvalitnejšej lige sveta ako tréner. Meneghin sa našiel v tomto systéme, aj napriek pribúdajúcim rokom bol v top forme a „lietal“ po palubovke s rovnakou intenzitou ako jeho mladší spoluhráči. Jedným z nich bol napríklad aj Vittorio Gallinari, otec súčasného talianskeho reprezentanta Danila.
Rekordných sedem euroligových titulov
Herný štýl Milánčanov sa prejavil aj na tímových výsledkoch. V rokoch 1987 a 1988 vyhrala Olimpia dva euroligové tituly, v obidvoch prípadoch zdolala izraelský tím Maccabi Tel Aviv. Pre Dina Meneghina to boli trofeje s poradovými číslami šesť a sedem. Sedem euroligových titulov vyhral ako hráč len Dino Meneghin! Jeho spoluhráč z Varese Aldo Ossola má päť, rovnako aj Clifford Luyk (Real) a Fragiskos Alvertis (Panathinaikos). Žiaden z aktívnych hráčov však nemá viac než tri tituly.
Úspechy aj s národným mužstvom
Basketbaloví fanúšikovia si Dina Meneghina pamätajú z dresov Varese a Milána, no dlhé roky úspešne reprezentoval svoju krajinu. Na ME 1971 a 1975 získal bronzovú medailu, potom na OH 1980 v Moskve striebro a vrchol prišiel v roku 1983 na ME 1983, na ktorých Taliani získali najcennejší kov. Favoritom vo finále však boli Španieli, tí mali v najlepšej päťke turnaja dvoch hráčov. San Epifanio a Corbalán boli však na Talianov prikrátki. Mimochodom, okrem nich dvoch, Galisa a Sabonisa bol v najlepšej päťke turnaja aj Stanislav Kropilák.
Unikátny „súboj“ otca so synom
Kuriózny moment nastal 15. novembra 1990, v tom čase už bol trénerom Dina Meneghina v Miláne Mike D'Antoni. Olimpia sa doma postavila bývalému mužstvu Varese, za ktoré nastúpil jeho 16-ročný syn Andrea. Duel otec proti synovi sa skončil 93:89 v prospech otca. Andrea Meneghin však napodobnil svojho otca, keď v roku 1999 získal pre Taliansko druhé zlato na ME. Navyše sa dostal spolu so svojimi dvoma spoluhráčmi Carltonom Myersom a Gregorom Fučkom do najlepšej päťky turnaja.
zdroj: basket.sk