Najväčší chorvátsky talent od čias Dražena Petrovića sa udomácnil v NBA
Dario Šarić bol do NBA draftovaný už v roku 2014, no rozhodol sa ešte dve sezóny zotrvať v Európe. Minulé leto sa konečne presunul do najkvalitnejšej ligy sveta. Začiatok, ako to býva zvykom, bol ťažký. V tejto chvíli sa však zdá, že talentovaný Chorvát je vo svojom novom pôsobisku nadobro udomácnený.
Dražen Petrović a Dario Šarić sú z basketbalového hľadiska celkom odlišné typy. Niekoľko vecí ich však spája, počnúc rodného mesta Šibenik, kde obaja začínali s basketbalom.
V roku 2012, tesne po ME do 18 rokov, na ktorých Chorváti vyhrali zlato a Šarić sa stal MVP turnaja, vyšiel v španielskom magazíne Gigantes del Basket článok s názvom “La nueva perla di Šibenik.”
Tu niekde sa začal mediálny ošiaľ okolo osoby Daria Šarića. Ošiaľ v pozítivnom zmysle slova, výnimočný talent si pozornosť celkom určite zaslúžil. Dario nastrieľal vo finále proti domácej Litve 39 bodov a po zlate z ME do 16 rokov získal ďalšie prvenstvo.
Všetko (zatiaľ) prichádza načas
V doterajšej kariére Daria Šarića prichádza každá jedna zmena v ten pravý čas. To je dobré znamenie. Po spomínaných ME do 18 rokov sa Dario presunul do Cibony Záhreb, kde strávil dva roky.
Hneď v úvodnej sezóne sa stal najužitočnejším hráčom vo finále chorvátskej ligy. V nasledujúcej sezóne priviedol už ako líder svoje mužstvo k titulu v Jadranskej lige. V nadnárodnej súťaži získal cenu pre MVP v základnej časti aj vo Final Four.
Potom prišiel draft a správne rozhodnutie zostať ešte dve sezóny v Európe, konkrétne v istanbulskom klube Anadolu Efes pod vedením legendárneho trénera Dušana Ivkovića. Až prišlo leto 2016 a odlet do Philadelphie.
Začiatok býva ťažký pre každého
Prechod z európskeho na americký basketbal nie je jednoduchá vec. Dario Šarić sa v prvých mesiacoch zoznamoval nielen s novým tímom, ale aj s novým štýlom hry. Od začiatku sezóny mal solídnu minutáž.
Bol však neefektívny, čo sa odrazilo aj v štatistickej kategórii PER (player efficiency rating), ktorý bol istý čas jednocíferný. Priemerná hodnota v NBA je niekde okolo čisla 15.
Problémom bola, podľa očakávania, nizka úspešnosť streľby z poľa, ktorá bola pod hranicou 40%. Treba však zdôrazniť, že niečo také postihuje mnoho hráčov prichádzajúcich z Európy.
Výmeny mu vylepšili pozíciu
Pred posledným termínom pre výmeny v NBA, sa vedenie Philadelphie rozhodlo zbaviť dvojice Nerlens Noel – Ersan Ilyasova, čo výrazným spôsobom zasiahlo aj Daria Šarića.
V prvom rade mu stúpla priemerná minutáž o zhruba desať minút. No a tým, že začal mať Dario loptu častejšie v rukách, dokázal z toho aj viac vyťažiť. Týka sa to jeho individuálnej bodovej produkcie ale aj vytvorených šancí pre spoluhráčov.
Teraz chorvátsky talent strieľa viac bodov s vyššou úspešnosťou a má aj viac asistencií. Na priloženom obrázku môžete vidieť, ako sa zlepšili jeho štatistiky po zápase hviezd, ktorý je istým míľnikom v najkvalitnejšej lige sveta.
Paradox v nováčikovskej sezóne
Dnes sa vehementne diskutuje o počte zápasov, ktoré hráči odohrajú počas sezóny. Samotná dĺžka sezóny však nie je problém. Najväčším problémom súčasnej NBA sú tzv. back-to-back zápasy, teda ak nejaký klub odohrá dva zápasy v priebehu dvoch dní.
Skrátený čas na regeneráciu, nedostatok spánku trápia ešte väčšmi tímy, ktoré takéto dva po sebe idúce zápasy hrajú vonku a musia sa presúvať. Takáto záťaž sa môže odraziť na zdraví hráčov. Problémy s tým mávajú nováčikovia, ktorí sú ešte v tínedžerskom veku.
Dario Šarić nie je typický nováčik, so seniormi toho už odohral až-až, preto je predsa len o čosi lepšie pripravenejší na tento hráčsky biorytmus. Ak sa pozrieme podrobnejšie na jeho čísla, tak Dario hrá práveže lepšie, ak nemá žiadnu pauzu.
Čím dlhšie oddychuje, tým horšie sú jeho štatistiky. To je naozaj zaujímavá situácia, pretože logika velí myslieť si pravý opak. Na priloženom obrázku sú rozdelené jeho zápasy podľa toho, po akej pauze na ne nastúpil. Hneď na druhý deň, +1 deň, + 2 dni atď.
Ktorá pozícia mu svedčí najviac?
V tejto sezóne sme mali možnosť vidieť, že dva základné stavebné kamene Philadelphie – Joel Embiid a Dario Šarić – basketbal hrať dokážu. A to na veľmi vysokej úrovni. Bena Simmonsa sme, žiaľ, v zápase proti profíkom z NBA ešte nevideli.
Aj preto sa dá o vzájomnej koexistencii tejto trojice rozprávať zatiaľ len hypotetickej rovine. To základné nastavenie je však známe. Embiid bude prvou voľbou pod košom a primárnym tvorcom hry sa stane Simmons. Kam však postaviť Šarića?
V NBA je už raz taký obyčaj, že každý musí byť nejakým spôsobom zaradený do systému. Pri každom hráčovi musí svietiť pozícia, na ktorej hrá. Bude Šarić small forward alebo bude power forward?
Takéto zmýšľanie je však obmedzujúce. To, že kedysi niekto vymyslel základných päť pozícii, neznamená, že sa ich musíme držať zubami-nechtami. Hlavný tréner CSKA Moskva Dimitris Itoudis, ktorý patrí medzi najvplyvnejších inovátorov moderného basketbalu, delí hráčov iba na dve kategórie: hráčov hrajúcich na oblúku a hráčov hrajúcich v oblúku.
Dario Šarić je taký unikátny typ hráča, že aj keby sme veľmi chceli, nedokázali by sme ho priradiť na konkrétny post. V takomto prípade je jedinou logickou voľbou pozícia tzv. ofenzívneho libera, pri ktorej by Šarić nebol zviazaný špecifickými úlohami či už na “trojke” alebo prípadne na “štvorke”.
Keď má Dario loptu v rukách, vie, čo s ňou má robiť. Tu mu nikto prekážky klásť nebude. Ak by však pôsobil na útočnej polovici ako libero, bol by neviazaný vo chvíľach, keď ju nebude mať vo svojej kontrole.
Princíp tejto pozície by spočíval v tom, že chorvátsky basketbalista by sa nemusel pri vyhľadávaní lopty riadiť signálmi od spoluhráčov, ale výhradne svojou výnimočnou intuíciou.
zdroj: basket.zoznam.sk