Bojanovský, Fusek, Pavelka: objavili ich Malacky, ktoré sa špecializujú na výchovu basketbalových obrov

V mužskej najvyššej súťaži Malacky nehrajú. Na rozdiel od najlepších klubov sa však môžu pochváliť unikátnou výchovou troch najvyšších basketbalistov na Slovensku. Na Záhorí kedysi odštartovali športovú kariéru Boris Bojanovský, Michael Fusek i Tomáš Pavelka. Ich spoločným menovateľom je nielen obrovitý vzrast, ale aj pozícia pivota a účinkovanie v reprezentačných výberoch.

Basketbalový oddiel Telovýchovná jednota Strojár Malacky dosiahol najväčšie klubové úspechy v rokoch 1995 až 2003, kedy účinkoval v 1. lige mužov. Pochváliť sa môže i druhým a tretím miesto na medzinárodnom turnaji v talianskom prístavnom meste Terst v rokoch 2003 resp. 2004, či víťazstvom na turnaji vo francúzskom Andrézieux-Bouthéon v 2010. V ostatných rokoch sa klub koncentruje na výchovu mládeže.

Vysokých hráčov spája vo výchove jeden faktor – pohybové problémy

Hráč Interu Bratislava Michael Fusek je vysoký 224 centimetrov, levický Patriot Boris Bojanovský i nedávna posila španielskej Valencie, len 17-ročný Tomáš Pavelka merajú 217 centimetrov. Ich basketbalové začiatky späté s Malackami nie sú dielom náhody. „Treba sledovať vysokých rodičov, nehanbiť sa ich zastaviť na ulici a spýtať sa, koľko rokov a akú výšku majú ich deti. Necháme im telefónne číslo, aby sa ozvali, keď budú ich ratolesti vo veku 7–8 rokov. Výhodu majú učitelia telesnej výchovy, ktorí vidia deti na školách pri rôznych súťažiach a môžu si vypýtať kontakt na rodičov. Ja osobne som učil 12 rokov a mnoho detí sme našli práve na školách a prostredníctvom náborov,“ priblížil na úvod hlavný tréner mládeže basketbalového oddielu v Malackách Branislav Orth.

Ako si spomína na Bojanovského, Fuseka a Pavelku? „Michael Fusek prišiel do náboru ako prvák a chodil pár tréningov s generáciou Borisa Bojanovského. S jeho rodičmi sme sa dohodli, že začne až neskôr. Mal o dva roky menej ako ostatní, takže to bolo pre neho priskoro. Všetkých vysokých hráčov spája jeden faktor – obrovské pohybové problémy. Preto sme sa venovali basketbalu minimálne. Na prvom mieste bola atletika, gymnastika, plávanie a samozrejme pohybové hry. Otec Tomáša Pavelku hrával basketbal, mamina robila atletiku, takže začiatky u neho neboli až také komplikované,“ zaspomínal si Branislav Orth a pokračoval. „Boris Bojanovský mal v malackom tíme ešte troch spoluhráčov, ktorí majú dnes cez 205 cm. Chlapci u nás sú skutočne veľmi vysokí. Teraz od nás odišiel do Get Better Academy v Prahe (GBA) Matúš Hanák, ročník 2002, ktorý meria 205 cm.“

Kritika Ortha k agentom: niektorí hráčov brzdia, takýchto rozprávkarov sa musia zbaviť

Z času na čas do okresného mesta ležiaceho v centre južnej časti Záhorskej nížiny najvyšší slovenskí hráči a reprezentanti zavítajú. „Prídu sa porozprávať a dáme si pivo. Keď potrebujú, tak aj individuálne trénujú. My sledujeme ich kariéry a štatistiky. Za Borisom sme boli na Floride, pozreli sme si pár zápasov a zákulisie americkej univerzity. Za Tomášom sme boli niekoľkokrát v Prahe, boli sme sa pozrieť na juniorskej Eurolige v Belehrade,“ prezradil Orth.

Šéftréner malackej basketbalovej mládeže sa kriticky vyjadril k hráčskym agentom, ktorí podľa neho hráčov zabrzdili v tom, aby prestúpili do kvalitnejších líg. „Za najväčší úspech považujem to, že minulý rok Tomáš Pavelka ukončil zmluvu s agentom z Prahy a išiel vlastnou cestou a prestúpil do GBA. Sú to tí istí agenti, ktorých má aj Boris a Michael. Obaja mali vynikajúco naštartované kariéry. Jeden išiel na FSU, kde z excelentného strelca spravili blokára, doskakovača a stavača clon a druhého poslali do Belgicka, kde dva roky sedel na lavičke. U oboch sa hovorilo o NBA či španielskej ACB a realitu poznáte. Jeden hrá v Leviciach a druhý v Interi. Zbaviť sa agentských rozprávkarov bol Tomášov najlepší krok, ktorý mohol urobiť. Kontrakt s Valenciou je fantastický, dáva mu obrovské možnosti.“

Finančná kompenzácia prepletená nenaplnenými dohodami a klamstvami

Má malacký oddiel z predaja hráča a jeho kariérneho progresu nejaký finančný profit? „Teraz pri Pavelkovi áno. Čiastka je pre nás veľmi zaujímavá. Ale napríklad, Michaela Fuseka sme ako žiaka požičali Karlovke, ktorá nám ho doslova ukradla. Zaplatili nám 500 eur výchovné a za 4 roky, keď chcel ísť Michael ďalej, pýtali za neho 20-tisíc. Chlapec potom cely rok nehral, jeho prípad skončil na arbitráži FIBA. Bojanovský zase odišiel na CBA na Kanárske ostrovy. S CBA sme podpísali zmluvu, ktorej plnenia sa asi nikdy nedočkáme. Nikdy nám nezaplatili ani cent. O pánovi Orellanovi z akadémie a jeho praktikách písali americké denníky. Samozrejme, aj túto zmluvu pripravovali agenti z Prahy.“

V 15-tich nech odídu za podmienkami, ktoré na Slovensku nemožno vytvoriť

Malacky sa v súčasnosti venujú mládeži, no už nie v takom rozsahu ako v minulosti. „Pred desiatimi rokmi sme mali v oddiely 150 detí. Minulý rok sme opäť začali robiť nábor v meste a okolí. Chceme sa postupne vrátiť k osvedčenému modelu, ktorý sme realizovali 12–15 rokov dozadu. Z vtedajšej generácie sme mali veľa vysokých hráčov. Podstata výchovy je v tom, že sa vo veku 8–12 rokov nezameriavame na výsledky, ale v prvom rade na rozvoj pohybových schopnosti, najmä rýchlosti a koordinácie formou pohybových hier. Chceme nájsť typovo zaujímavých chlapcov, ktorí môžu v 15–16 rokoch odísť preč za lepšími podmienkami. Také, ktoré na Slovensku nikto nevie vytvoriť,“ doplnil.

Basketbalový klub disponuje chlapčenskými prípravkami ročníkov 2002–2005. Minulý rok otvorili ročníky 2009–2011. Okrem toho majú aj dievčenské prípravky ročníkov 2007–2009. Seniorské družstvo mužov, ktoré by účinkovalo na vrcholnej úrovni nie reálne, ani v blízkej budúcnosti nebude. „Zo strany basketbalového oddielu nie je záujem vytvoriť takéto družstvo. Naši muži fungujú len na rekreačnej úrovni a hrajú mestskú bratislavskú ligu. A myslím si, že im to takto vyhovuje,“ uzavrel.

zdroj:basket.zoznam.sk