Torda: Liga by mala mať len osem klubov a mali by sme dať väčšiu šancu Slovákom

Peter Torda vyše dva roky spolupracuje s hlavným trénerom reprezentácie Ivanom Rudežom. Nebojí sa povedať, že Chorvát mu otvoril nové obzory. Aj preto sa rozhodol po šestnástich rokoch odísť od projektu úspešného mládežníckeho klubu v Považskej Bystrici. Kývol na ponuku Handlovej, ktorú chce posunúť vyššie v tabuľke.

Objavuje sa kritika k trénerovi Ivanovi Rudežovi a jeho realizačnému tímu, v ktorom ste aj vy, keďže reprezentácia zväčša prehráva, aký máte argument na to, aby ste pracovali pri tíme aj naďalej?

„Posledný dva a pol roka som súčasťou národného tímu a našou prioritou bolo vypracovať duch tímu a určiť pravidlá, čo sa nám aj podarilo. Treba priznať, že v každej kvalifikácii sme boli outsiderom, čo sa týka nasadenia do skupiny. Väčšina družstiev bola lepšia. Čiastočne sme horeli aj preto, že niektorí chalani neverili projektu reprezentácie. Museli sme sa pokúsiť im napraviť dojem z minulosti, lebo aj to sa objavilo. Takisto nám chýbali hráči na kľúčové pozície, či už je to pozícia tri alebo skúsený rozohrávač, čo museli vyplniť mladí, neskúsení hráči. Stále si myslím, že ak to skonsolidujeme, tak budúcnosť bude vyzerať lepšie. Vrátili sa nám teraz štyria hráči z NCAA. Verím, že buď my, alebo kto príde po nás, to má dobre postavené a môže pracovať. Máme chalanov vo veku, keď prichádza ich čas. Dobre si však uvedomujeme, že potrebujeme úspech, aby sme ľudí pritiahli k basketbalu.“

Ako motivovať reprezentantov, keď vás po stretnutí so Švajčiarskom nečaká rok žiadna kvalifikácia?

„Už sme túto situáciu rozoberali po Macedónsku, keď bolo jasné, že je postup stratený. Hovorili sme, že napriek tomu by sa mala reprezentácia stretnúť a odohrať zápasy proti okolitým družstvám, ktoré sa budú pripravovať na kvalifikácie. Pracovať treba ďalej.“

Čo môže dosiahnuť táto generácia okolo Ihringa, Doležaja spolu so staršími hráčmi ako Čekovský, Brodziansky?

„Ono to je ťažké odhadnúť. Všetci spomínaní hráči nikdy nemali hlavnú rolu v tímoch, v ktorých pôsobili. Zoberte si len Miša Čekovského, ktorý mal zakázané strieľať z vonku. Na streleckom tréningu v reprezentácii mal pritom dvojky so 70% úspešnosťou a trojky s 53% úspešnosťou. Chalani vedia hrať basketbal, prešli si dobrým základom, zdokonalili ho v zahraničí a je na nich a ľudí okolo nich, aby ich posunuli do klubov, kde budú hrávať. Musia zobrať zodpovednosť na seba, ktorú potom prenesú do národného tímu. Potom máme šancu na úspech, na ktorý sa tu roky čaká.“

Hráči stále najradšej odchádzajú do NCAA, ako to vnímate?

„Mali sme výborný rozhovor s Martinom Rančíkom, ktorý povedal zaujímavú vec. Či nie je pre našich hráčov lepšie zobrať univerzitu z druhej časti rebríčka NCAA, kde nie je recruitovanie hráčov na takej úrovni ako medzi špičkou. Na najlepších školách nemajú tréneri čas a priestor s hráčmi pracovať. Jednoducho, ak hráč neprodukuje, tak ho vymenia. Zatiaľ čo na nižších univerzitách majú väčšiu šancu. Príkladom je Vladimír Brodziansky, ktorý sa neustále zlepšoval. Možno by bolo vhodnejšie, keby sa hráči rozhodovali takto. Prípadne podľa druhej divízie NCAA ako to spravil Rado Rančík. Toto môže byť odkaz pre slovenských basketbalistov pri odchode do Ameriky.“

Tréner Rudež sa sťažoval, že hráčov ovplyvňujú pri reprezentácii agenti, ako to vnímate?

„Každý jeden hráč má ambíciu byť čo najvyššie. Akonáhle dostane ponuku od agenta, tak sa mení jeho zmýšľanie. Často to je o tom, že všetko zahraničie musí byť automaticky lepšie ako to, čo majú doma.“

Pod vedením trénera Rudeža išla reprezentácia výrazne hore, tvrdí navrátilec Lošonský

Ako vnímate situáciu okolo reprezentácie do 20 rokov, ktorá zrejme nepôjde na majstrovstvá Európy v najsilnejšom zložení, pritom by možno mala šancu aj na postup?

„Z môjho pohľadu je kategória U20 úplne zbytočná, FIBA ju hrá len vo dvoch divíziách po svete. Množstvo krajín ju zrušilo a hrajú U19. Podľa mňa v tomto veku by už mali byť basketbalisti v mužských kluboch a reprezentácii ako nováčikovia, alebo by mali už pomaly zisťovať, že na to nemajú. Aj keď určite nie je príjemné byť v koži trénera a počuť toľko ospravedlneniek. Aj v tejto reprezentácii máme chlapcov, ktorí už skončili s basketbalom a potom sa k nemu vrátili. Okrem toho mnoho hráčov tam je takých, že nedostávajú vo svojich tímoch šance a ťažko potom môžu posunúť reprezentáciu.“

Po rokoch pri mládeží v Považskej Bystrici ste sa rozhodli na prechod do najvyššej súťaže, keď ste kývli na ponuku Handlovej, čo bolo motívom?

„S Handlovou sme v kontakte tri roky. Dlho som to odmietal, ale veľmi mi pomohlo účinkovanie v seniorskej reprezentácii. Ivan mi dal mnoho užitočných informácií. Okrem komunikácie so skúsenejšími trénermi a návštevami seminárov som samouk a pri Ivanovi som našiel mentora, ktorý mi ukázal nové obzory. Druhým aspektom bolo, že ma hráči rešpektovali a tým ma motivovali. Takisto som potreboval zmenu. Doma v Považskej som bol 16 rokov a už som bol zacyklený.“

Neobávate sa, že to bez vás v Považskej „zakape“?

„Nemyslím si to. Sú tam schopní ľudia a podpora od sponzora. Vedenie zostáva. Môj nástupca Peter Roman si myslím, že odvedie dobrú robotu.“

Dá sa niečo naznačiť, s akými ambíciami idete do Handlovej?

„Je ešte skoro o tom hovoriť. Neviem, aké budeme mať zloženie tímu. Máme základ, ale ešte potrebujeme doniesť zopár hráčov. Určite sa chceme posunúť na piate, šieste miesto po základnej časti, aby sme nedostali hneď na začiatku play-off víťazov. Uvidíme, čo sa nám podarí poskladať.“

Máte prísľuby na to, aby ste mali financie na lepší tím?

„Po posedeniach s prezidentom klubu a primátorom máme garantované zabezpečenie sezóny. Aj preto mám dvojročný kontrakt. Handlová ako jedna z mála ma vlastnú halu, ktorú môžu hráči využívať. Som im pripravený pomôcť, aj preto budem bývať blízko haly.“

Slovenský reprezentant Kuric smeruje do euroligovej Barcelony

Čo si myslíte o tom, že sa hovorí o zmene pravidiel, aby boli na palubovke vždy aspoň dvaja slovenskí basketbalisti?

„Problém je stále rovnaký, nemáme dostatok Slovákov. V kategóriách máme obrovské výpadky. Je to otázka aj na manažérov, či pustia trénerov k tomu, aby dali šancu mladým hráčom aj s tým, že výsledky budú horšie. Sme tu aj kvôli tomu, aby sme rozvíjali slovenský basketbal a nerobili si tu len čísla zahraniční hráči. Na to nesmie nikto zabúdať.“

Nie je problémom slovenskej ligy príliš veľa basketbalistov z Balkánu, keď si časť z nich myslí, že si to môžu dovoliť pomaly všetko?

„Možno to je aj o reputácii ligy, keď si hráči medzi sebou povedia, že je to pohodovka a nikto im do toho nezasahuje a pritom zarobia slušné peniaze, ktoré by doma nedostali. Samozrejme, že nie je dobré, keď ich máte v družstve troch, štyroch. Vytvoria partiu a dokážu ovplyvňovať množstvo vecí. Môj názor je dlhodobo o tom, že nie sme krajina, ktorá môže mať v lige desať, dvanásť tímov. Stačilo by nám osem družstiev s rozumným systémom. Tak by mohlo hrať viac Slovákov. Len je to otázka na vedenie. Ak to zredukujeme, prídu aj kvalitnejší balkánci a nebude ich toľko. U nás sa bavíme o 85% hráčoch zo Srbska. Môžu vám aj pomôcť, ale môžu vznikať aj spomínané skupinky. To nie je dobré pre slovenský basketbal. Keď si odmyslíme Sedmáka s Körnerom, tak nikto z našich hráčov nie je lídrom v silnom tíme. Tým by sme sa mali zaoberať prioritne.“

Čo si myslíte o myšlienke Rudeža, ktorý pripravil projekt o dotovaní mládežníckych trénerov v kluboch?

„Ak má projekt hlavu a pätu, tak je výborný. Tento vychádza z podmienok, ktoré musia kluby splniť, aby mali profesionálneho trénera pri mládeži. Musí to však byť kontrolované, aby prišli výsledky.“

zdroj:basket.zoznam.sk