Rozhovor s R. Rakovským, T. Mižákom a A. Tebeľákom, osobnosťami michalovského basketbalu

Prinášame Vám sériu rozhovorov s najväčšími hráčskymi osobnosťami Michalovského basketbalu a ich pôsobenia po roku 2000.

 

Roman RAKOVSKÝ : Dlhoročný hráč Michaloviec.

Tomáš MIŽÁK : Dlhoročný hráč Michaloviec.

Andrej TEBEĽÁK : Dlhoročný hráč Michaloviec.

1.      Kedy a ako ste sa dostali k basketbalu, prípadne kto Vás k nemu dostal ?

Roman Rakovský :

K basketbalu ma priviedol môj otec, keďže bol vtedy aktívny hráč aj tréner zároveň. Už od útleho detstva bolo rozhodnuté, že v rodine je basketbal č.1.

Tomáš Mižák :

K basketbalu som sa dostal cez spolužiaka na základnej škole, ktorý ma v 1. alebo v 2. ročníku ZŠ. zavolal na basketbalový tréning, ktorý vtedy viedli trénerka Lakomá s trénerom Rakovským. Myslím že sa konal na 6.ZŠ. Mne sa to zapáčilo, no a tak som začal hrávať tento úžasný šport.

Andrej Tebeľák :

Basketbal som začal hrávať na hodinách telocviku a poobedných krúžkoch na základnej škole. K súťažnému basketbalu a tréningom som sa dostal ako 14 ročný vďaka pánovi Dobrovičovi a pánovi Šándorovi z Košíc, ktorý chodili po základných školách východoslovenského kraja a robili nábor (výber) hráčov do DBC Košice. Za to im patrí moja veľká vďaka.  

2.      Čo Vám dalo Vaše pôsobenie v basketbalovom klube v Michalovciach ?

Roman Rakovský :

Veľmi veľa kamarátov, niektorí ostali do dnes, veľa krásnych zážitkov ako športových tak spojených s cestovaním po celom svete, zdravý životný štýl. Krásne spomienky či už na nervózne zápasy, alebo večerné víkendové mariáše so spoluhráčmi. Bolo to krásne obdobie, za nič iné by som ho nevymenil.

Tomáš Mižák :

Samozrejme veľa zážitkov, spoluhráčov z ktorých vznikli dlhoročný kamaráti.

Andrej Tebeľák :

Veľa pekných spomienok. Priateľstvá, ktoré trvajú dodnes na diaľku aj napriek tomu, že nie som Michalovčan. Poznanie že tímový duch a dobrý kolektív dokážu hrať vyrovnanú partiu a aj zvíťaziť nad skúsenejšími družstvami. Basketbal ma celkovo naučil že ak chcem  niečo robiť, tak sa netreba vzdávať po prvom neúspechu a treba tvrdo pracovať aby sa dostavil výsledok.

 3.      Na čo najradšej spomínate počas pôsobenia v Michalovciach ? S kým ste najradšej hrávali ?

Roman Rakovský :

Najradšej som hrával s Petrom Biganičom a Marinkom Svitlicom.  Asi ako z úplne amatérskeho klubu sa stal takmer profesionálny klub, ktorému dva roky po sebe len o vlások unikol postup do extraligy. Toľko srandy koľko sme spoločne zažili či už na ihrisku alebo mimo neho, ťažko vybrať konkrétnu situáciu. Napr. situáciu, kedy v žiackych kategóriách išiel náš hráč na vlastný kôš a druhý spoluhráč ho na šťastie zablokoval. 

Tomáš Mižák :

Najradšej spomínam na skvelú partiu spoluhráčov. Všetci sme boli dobrá partia, a nie len na palubovke, tak je ťažké si vybrať jedného spoluhráča. No asi najviac som si rozumel s chalanmi s ktorými som hrával v podstate od žiakov až po „Áčko“. Keď s niekým hráte tak dlho, tak o sebe viete na palubovke aj na slepo.

Andrej Tebeľák :

Tých spomienok je veľa. Cesty autobusom alebo autom na zápasy, letné sústredenia (tréningy) na Šírave. Na športovú halu, v ktorej v zime bolo "trochu" chladnejšie  ako v iných halách (siedmy hráč). Na skalných a zanietených fanúšikov (šiesty hráč Michaloviec). Ale aj na to že v Michalovciach sa ťažko vyhrávalo, keď som hral proti Michalovciam. Aj na to keď nám v Michalovciach ako kadetom z Košíc vykradli počas zápasu šatňu. Niekomu zmizli peniaze, niekomu walkman a jeden spoluhráč zahlásil "Dze moje Paradičky!. :-) 

4.      Najkrajšia a najsmutnejšia spomienka v basketbale počas Vašej celej kariéry ?

Roman Rakovský :

Najsmutnejšia je smrť nášho kapitána a kamaráta Juraja Magoča. Najkrajšia v mládežníckom čase basketbalový turnaj v Holandsku s množstvom amerických mládežníckych družstiev a v dospelosti úspešná trojbodová strela v posledných sekundách s Prievidzou hlavným rivalom v boji o postup do extraligy.

Tomáš Mižák :

Ťažko si vybrať z takého množstva spomienok. Bolo krásne vyhrať juniorsky turnaj v Žiline pod názvom „BADEM“. No a mrzí ma že sa nám nepodarilo postúpiť do extraligy, aj keď sme boli blízko.

Andrej Tebeľák :

Nemám nejakú konkrétnu naj spomienku. Na výsledky nemám pamäť. Ale pamätám si, že dobré zápasy sme odohrali v Prievidzi, Banskej Bystrici. Najsmutnejšia je, keď nás opustil Juraj Magoč.

5.      Kam smerovali Vaše kroky neskôr (po odchode z Michaloviec, pripadne po konci basketbalovej kariére), čomu sa venujete dnes ?

Roman Rakovský :

Smerovali k tenisu a stolnému tenisu a fitnes, dnes sa venujem rodine a mojej zubnej klinike. 

Tomáš Mižák :

Po konci kariéry sa vlastne nič nezmenilo, akurát mam viac voľného času. Pracujem vo výrobnej sfére.

Andrej Tebeľák :

Po basketbalovej stránke  po odchode z Michaloviec som si rok a pol dával dokopy roztrhnuté väzy v kolene. Potom som hrával ešte pár sezón v Sabinove a Prešove regionálnu súťaž. Pracovne sa venujem podnikaniu a aj kvôli pracovnej vyťaženosti momentálne nehrávam basketbal.   

6.      Ktorá basketbalová osobnosť s ktorou ste stretli počas Vašej kariéry na Vás zanechala najväčší dojem ?

Roman Rakovský :

Marinko Svitlica, keby nie zranenia určite by bol reprezentant Juhoslávie a Pišta Svitek v Košiciach, neskutočný profesionál a skvelý hráč.

Tomáš Mižák :

Celu basketbalovú kariéru som strávil v Michalovciach, a určite najviac ma ovplyvnil tréner MUDr. Imrich  Rakovský.

Andrej Tebeľák :

Nedá sa to konkretizovať, každý svojím spôsobom formoval moje myslenie, správanie a pohľad na okolitý svet.  

 

       7. Ktorý tréner Vám utkvel v pamäti najviac počas Vašich basketbalových rokov ?

Roman Rakovský :

Samozrejme môj otec. 

Tomáš Mižák :

Keďže som na to odpovedal v predošlej otázke, tak asi viac hovoriť netreba. A trénerovi Rakovskému ďakujem za to, že mi dal šancu hrať a potiahol ma keď som to najviac potreboval ešte za žiackych čias.

Andrej Tebeľák :

Z Michaloviec je to Pán Rakovský. Ďalej sú to páni Dobrovič a  Šándor, ktorí ma dotiahli k basketbalu. Všetkým, ktorí ma trénovali patrí veľká vďaka.

8.      Ako sa hra zmenila od Vašich čias, ktoré pravidlá by ste možno vrátili ?

Roman Rakovský :

Znovu sa viac a viac zrýchlila a stala sa veľmi fyzickou.  

Tomáš Mižák :

Ja som ročník 87 a aktívne nehrám bohužiaľ už asi 5 rokov, no a nepostrehol som nejakú zmenu pravidiel a ani hry ako takej. Samozrejme mám na mysli slovenský basketbal.

Andrej Tebeľák :

Neviem to porovnať keďže veľmi nesledujem dnešný basketbal.

9.      Ktorý Váš basketbalový výsledok si ceníte najviac počas obdobia v Michalovciach prípadne v inom družstve ?

Roman Rakovský :

Výhra o bod nad Prievidzou doma výrazne  posilnenou o extraligistov.

Tomáš Mižák :

Neviem sa rozhodnúť, ale medzi cenné víťazstvá radím tie ktoré boli nad našimi najväčšími konkurentmi na postup do extraligy, či už Košice, Spišská nová Ves, alebo Prievidza. Ale pre mňa bolo cenné víťazstvo, aj keď len v priateľskom zápase, proti Srbskému družstvu z Kikindy. S ktorým sme hrali doma na 6. ZŠ. Neviem presne či som mal vedy 17 alebo 18 rokov.

Andrej Tebeľák :

Nepamätám si  konkrétny zápas. Je to celá sezóna kedy nás prehra myslím že o jeden bod po predĺžení v poslednom zápase sezóny v Bratislave delila od postupu do najvyššej Slovenskej súťaže.  

10. Čo by ste na záver popriali a odkázali Michalovskému basketbalu do ďalších rokov ?

 Roman Rakovský :

Aby udržal mládež v tejto ťažkej dobe, lebo nie je nič krajšie a samozrejme ťažšie ako práca s deťmi. 

Tomáš Mižák :

Michalovskému Basketbalu prajem veľa úspešných rokov fungovania, a dúfam že sa podarí opäť postaviť „A“ mužstvo, ktoré dovedie Michalovský basketbal do najvyššej Slovenskej súťaže. Možno to bude pre mladých hráčov a hráčky motivácia do budúcich sezón v Michalovskom drese. Tak prajem všetko dobré.

Andrej Tebeľák :

Veľa úspechov pri práci s mládežou a postupom času aj návrat mužského basketbalu do mesta.