Mgr. Jozef Ihnacik : V minulosti boli podmienky ťažšie

Pán Ihnacik v prvom rade, Vám gratulujeme k vášmu jubileu. Veľmi pekne ďakujem.  Poďme rovno k téme. Nás by zaujímalo, ako ste dostali k michalovskému basketbalu ?Musím povedať, že počas štúdia na vysokej škole som sa venoval hlavne atletike. K basketbalu som pričuchol až po svojom príchode do Michaloviec v roku 1959. Čo vás do Michaloviec priviedlo ?Po skončení vysokej školy som dostal miesto učiteľa na Strednej poľnohospodárskej škole. Bol som športový fanúšik, navštevoval som všetky športy.Čím vás uchvátil basketbal ?Basketbal sa mi z týchto športov pozdával najviac a ako som už povedal chodil som na každý jeden zápas.Kto vás priviedol do michalovského basketbalového klubu ?Bol to MVDr. Dóci a ten spoločne s pánom Mgr. Feňákom ma pritiahli do klubu. Práve títo dvaja páni vtedy pôsobili v basketbale a chceli, aby som v ňom pôsobil aj ja. Do klubu som prišiel v roku 1970. Ako hovorím, boli sme traja zanietenci, pán Feňák ako prezident, Dóci ako tréner a ja ako tajomník.Čo funkcia tajomníka obsahovala ?Ja som bol takým tajomníkom klubu, oni dvaja sa starali o káder a ja som bol funkcionárom. Takto nejako som sa do tohto športu zamiloval, že ho robím až dodnes. Aké úspechy ste s tímom dosiahli ?Hrali sme druhú najvyššiu republikovú súťaž. Boli aj úspechy, najlepšie sme skončili myslím na štvrtom mieste.Ako fungoval klub v tých časoch ?Boli to ťažké časy, financií bolo málo. My ako basketbalový klub sme pôsobili pod TJ Lokomotívou Michalovce, ktorá zastrešovali tri kluby, hádzanárov, stolných tenistov a nás. Najväčšie úspechy dosahovali hádzanári a tam boli aj najlepšie podmienky.Ako sa dalo fungovať pri tomto veľmi úspešnom športe ?Povedal by som, že pri tomto športe sme boli v klube ako nevlastné dieťa. Oni hrali najvyššiu celoštátnu súťaž. Mali vytvorené oveľa lepšie podmienky. My sme sa museli prispôsobovať, či už finančne alebo priestorovo.Kde ste hrávali zápasy ?Zápasy sme hrávali striedavo na terajšej 6. ZŠ, neskôr aj starej športovej hale (terajšia Chemkostav arena).Môžte porovnať vtedajšie podmienky s tými terajšími ?Tak to sa ani nedá porovnať. Teraz je to na vynikajúcej úrovni. Máme už aj určité finančné prostriedky. Dalo by sa povedať, že mesto vytvorilo výnikajúce podmienky pre chod tohto klubu.Predsa len, čo by sa dalo v súčasných podmienkach napraviť ?Ja by som ešte prijal novú palubovku v našej športovej hale, kde hráme zápasy.Ktoré tímy boli vtedy Vašimi súpermi ?Boli to terajšie bašty slovenského basketbalu ako Prievidza, Pezinok, Lučenec, či Banská Bystrica.V michalovskom basketbalovom klube pôsobila hromada hráčov. Na ktorého si najviac spomínate ?Tých hráčov bolo veľmi veľa. Je zaujímavé, že väčšina z nich bola študentami. Ja si najradšej spomínam na dvoch pánov Štefana a Holdu. Zhodou okolností obaja sú dnes lekármi. Z tých starších si mi najviac pozdával Miki Polievka.Michalovce boli známe aj tým, že do klubu chodili aj starší už hotoví hráči. Ktorí vám imponovali najviac ?No je to tak. Do klubu chodili aj takíto hráči. Významnými posilami bol napríklad Janský, Koľ, nemôžem nespomenúť ani Straku.Takým hráčom bol aj terajší tréner Imrich RakovskýImrich Rakovský pôsobil v tom čase v Košiciach, kde hrával za Sláviu UPJŠ. My sme si ho tak nejako vytipovali, že práve tento človek by mal byť tým pravým. A vidíte, pôsobí v klube dodnes.  Ako ste ho do klubu priviedli ?Ponúkli sme mu, že bude pôsobiť v meste ako lekár. A naozaj sen prišiel a žije tu dodnes.Ako by ste ho zhodnotili ?Myslím si, že je to veľmi dobrý človek. Je to aj dobrý lekár, odborník. Mňa si získal hlavne tým, že má dobrý prístup ku chlapcom, proste si ich vie získať. K basketbalu priviedol aj svojich dvoch synov Romana a Martina, ktorí sú oporami súčasného tímu Orlov. Venujú sa navyše aj trénovaniu mládeže.Dobre poďme k terajšie stavu kádra Orlov.V súčasnosti máme široký hráčsky záber. Hlavne v mládežnických kategóriách je to na veľmi dobrej úrovni, povedal by som, že až extraligovej. Máme päť mládežníckych tímov, deťom sa venujú obidvaja Rakovský, Miro Feňak, Soňa Balážová a chceme aby sa im venovali aj naši ďalší hráči.Apropo, je podľa vás výchova mládeže tou alfou a omegou ?Pozrite sa, my nemáme finančné prostriedky ako iné kluby, aby sme si hráčov kupovali. My si ich musíme vychovať. V kádri nemáme okrem Tebeľáka, ktorý je zo Sabinova žiadneho iného cudzieho hráča. Všetci, čo sú v kádri sú naši odchovanci, ktorých sme si vychovali. Podľa mňa sa oplatí venovať mládeži, raz sa nám to určite vráti.Bol by zadosťučinením postup Orlov do extraligy ?My sme už boli dvakrát blízko k postupu. Keď postupovala do najvyššej súťaže Spišská Nová Ves, prehrala len tu.Utiahol bu ju klub zo svojich terajších podmienok ?Po extralige už poškuľujeme niekoľko rokov. Veľkým problémom by však určite boli financie. Súčasný vrcholový šport sa totiž bez finančných prostriedkov robiť nedá. Káder by to možno utiahol, ale ako hovorím, určite by sa vyskytli finančné problémy.Myslíte si, že Orli sa niekedy do extraligy dostanú ?Ja v to dúfam.Kto je Mgr. Jozef IhnácikJozef Ihnácik sa narodil 13.2.1936. Po ukončení vysokej školy pedagogickej od roku 1959 začal pôsobiť na SPoŠ Michalovce, kde sa stal v roku 1991 riaditeľom. Túto funkciu vykonával až do roku 1997. V Michalovskom basketbale pôsobí od roku 1970, keď začal zastávať funkciu tajomníka klubu. Túto funkciu vykonáva až dodnes s jedinou medziprestávkou, keď bol riaditeľom spomenutej školy. Spolu s manželkou Ruženou vychoval tri deti, dcéry Gabrielu (45), Andreu (40) a syna Jozefa (37).