Stĺpček Richarda Ďuriša: Verím, že úspech Čechov namotivuje aj hráčov na Slovensku

Česi postúpili cez víkend vďaka víťazstvu na palubovke Bosny a Hercegoviny na majstrovstvá sveta. Neostáva nám nič iné, len im zagratulovať a ticho závidieť. Podarilo sa im dotiahnuť najväčšie hviezdy Sataronského s Veselým. Celý tím sa zomkol okolo kapitána Pumprlu.

Je zaujímavé, ako sa posunuli českí hráči za posledné roky. Pamätám si, keď sme s Interom Bratislava hrali českú ligu, tak Hruban pôsobil v USK Praha a Boháčik bol v Ostrave, takisto bol v tíme dnešný náhradný rozohrávač reprezentácie Šiřina. Vtedy hrala Opava proti Interu spodnú časť tabuľky o záchranu. To je prvý rozdiel medzi nami a Čechmi. U nich funguje hierarchia klubov. Dva tímy hrávajú len čisto s českými basketbalistami – Opava, Děčín. Následne majú títo hráči dostatočný čas sa vyhrať, nadobudnúť skúsenosti. Následne sa dostali do Nymburku, ktorý hráva pravidelne v európskych pohároch. Teraz sa k nemu pridajú ďalšie tímy, ktoré budú hrať v Európe ako Svitavy, Pardubice či Opava. Súvisí to aj s lepšími ekonomickými podmienkami, ktoré sú inde ako u nás.

Pred rokom boli majstri Európy, teraz sú poslední v kvalifikačnej skupine

Pred pár rokmi boli spomínaní českí hráči na úrovni našich basketbalistov ako Andrej Kuffa či Oliver Tot. Zápasy sme neprehrávali veľkým rozdielom, ale obrovský rozdiel je v tom, kam sa posunuli Česi a my nie. Ak sa chceme priblížiť podobnému úspechu, tak musíme tieto veci zmeniť. Braňo Orth to presne povedal v článku o vysokých hráčoch z Malaciek. Pozrime sa, kto sa stará o našich basketbalistov. Mládežnícke talenty preberá česká skupina agentov, ktorá ich vie posunúť na univerzity, čo je pekné, ale ide len o vysokých hráčov a záleží, akú úlohu dostanú na danej univerzite a či budú reálne hrávať. Individuálny rozvoj hráčov tam veľmi nie je. Potom to dopadne tak, že Boris Bojanovský hráva v Leviciach a Michal Čekovský ide do Handlovej. To však nie je až taký problém, skôr to je o tom, ako hráči pracujú na svojich kariérach a či majú reálnu víziu.

Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá. Český basketbal má svoje postavenie v rámci spoločnosti. Bol som osobne na zápase v Pardubiciach, keď zdolali Česi Rusov. Sedeli sme v tretej rade na palubovke oproti lavičke v sekcii VIP gold, kde sme boli vďaka Františkovi Rónovi a SBA. Pár miest od nás sedela legenda ich basketbalu Áďa Pospíšil a veďla neho slávny herec Bolek Polívka, vzadu za nami bol ďalší herec Ivan Trojan. Boli tam všetky legendy od oboch Zídkovcov, Jiřího Welscha a v prvej rade český prezident basketbalového zväzu Jansta, ktorý gratuloval hráčom ako prvý a veľmi to prežíval. Toto sú všetko faktory, ktoré potrebujete k úspechu. Pokiaľ sa basketbal bude propagovať v televízii, Česi majú pravidelné prenosy z ligy na ČT Sport a majú k tomu pravidelný magazín. My sme mali ligu pokrytú vďaka kanálu 213, ale dlho to nevydržalo. To je ďalší veľký rozdiel.

Bohužiaľ, takto to ostáva na nás, čo sa okolo basketbalu pohybujeme a žijeme pre neho. Pokiaľ budeme len nariekať, nikam sa nepohneme. Mne sa veľmi páči, čo robí Maťo Blaho v Prievidzi, či už pri mládežníckych reprezentáciách alebo pri individuálnych tréningoch, kde trénuje s hráčmi. Tam je dôležité, koľko sú ochotní hráči investovať do prípravy a obetovať basketbalu. Bez toho to nejde.

Hviezdne mená z NBA nepomohli. Chorvátom hrozí, že sa nedostanú na majstrovstvá sveta

V Pardubiciach som bol v tričku v Slovakia basketball a v mikine BSC Bratislava. Tým chcem povedať, že našej mladej generácii stále verím, čo mi dokazuje aj to, že v mládežníckych kategóriách sme stále schopní Čechov zdolať. Pritom majú neporovnateľne väčšiu základňu a kvalitnejšie mládežnícke súťaže.

Ak budeme trpezliví, hráči sa postupne posunú. Verím, že majú podobný sen ako ja a my. Treba im držať palce, aby sa posunuli do dobrých klubov a hrávali tam pravidelne. Takisto dúfam, že sa nám zlepší infraštruktúra. SBA investovala v poslednom čase veľa prostriedkov, aby sa to zlepšilo. Robí výbery viacerých kategórií. Len treba v tom vytrvať a takisto zrealizovať myšlienky podobe podpory mládežníckych trénerov v jednotlivých kluboch, aby to robili profesionáli a nielen niekto popri práci. Od toho si sľubujem veľa. Verme, že úspech Čechov namitovuje aj hráčov na Slovensku. Nikdy netreba prestávať snívať. Ak sa to spojí s tvrdou prácou, tak sa posunie aj náš basketbal.