Natália Hejková rozlúčku zrejme ešte oddiali

Dialóg s Natáliou Hejkovou, úspešnou basketbalovou trénerkou.

Váš tím ZVVZ USK Praha vyhral minulý týždeň euroligový zápas proti TTT Riga vysoko 98:48. Správne predpokladáme, že to bol aj pre vás príjemný záver kalendárneho roka?

„Výsledkom určite áno, ale už dávno som taký zápas nezažila.“

Čo v ňom bolo nezvyčajné?

„Komisár zápasu, ktorý nebol v Prahe prvý raz, žiadal, aby mu poskytli pri stolíku iné miesto v zmysle predpisov FIBA. Naši funkcionári mu chceli vyhovieť a presúvali jeho obrazovku na novú pozíciu. Pritom však nechtiac narušili celý časomerný systém, skolabovala aj svetelná tabuľa. Zápas sa začal s meškaním, čas sa meral stopkami, oznamoval ho hlásateľ. To všetko vykoľajilo naše dievčatá, spočiatku hrali katastrofálne, prehrávali sme o päť bodov a prvú štvrtinu sme vyhrali len tesne 22:20. Zarážajúce bolo najmä, koľko sme inkasovali bodov.“

Ďalšie štvrtiny s výsledkami 27:9, 27:8 a 22:11 už naznačujú celkom iný priebeh.

„Aj bol. Už v druhej štvrtine sa moje zverenky rozbehli. Postupne sa všetko dostalo do želaných koľají. Zápas sme jasne ovládli aj vyhrali.“

Boje v základných skupinách Európskej ligy sa prehupli do druhej polovice, z ôsmich zápasov máte iba jednu prehru. Ako to hodnotíte?

„Sme spokojní. Prehrali sme len raz, doma s ruským Jekaterinburgom 67:74. Bol to jediný nevydarený duel, šesť ďalších zápasov sme vyhrali vysoko, keďže nezabúdam na štart v Rige. Tam sme začali iba sedembodovým víťazstvom 73:66. Popri výsledkoch ma teší, že hráme zaujímavý basketbal. Taký, aký ja mám rada.“

Tušíme, o čom asi hovoríte, ale predsa len, môžete ho charakterizovať o niečo viac?

„Je v ňom dynamika, ideme rýchlo do útoku, ak sa dá, akcie skoro zakončujeme. Dôležitá je vždy dôsledná obrana, ktorá je základ pre takúto hru bez zbytočných špekulácií.“

Zdá sa, že môžete bilancovať v pražskom klube vydarený rok 2019.

„Môžeme, keďže aj v odvetnej časti uplynulej euroligovej sezóny sme hrali podobne zaujímavý basketbal, aký hráme teraz. Hra dievčat bola až na drobné výnimky potešujúca.“

Čakali ste, že obsadíte v Európskej lige 2018/2019 tretie miesto?

„Pre nás bol už veľký úspech, že sme sa dostali do Final Four. V ňom sme síce v maďarskom Šoprone najprv prehrali s Dinamom Kursk 67:84, ale potom v súboji o bronz sme zdolali domáce družstvo 64:53. Tretie miesto v eurolige v konkurencii finančne silných tureckých, a najmä ruských klubov, je vynikajúce.“

Ste teraz na ceste k podobnému úspechu?

„Nepredbiehajme. Účasť v osemčlennom play-off nám už asi neunikne, ale najlepšia štvorka je ešte ďaleko.“

„Netradičná“ decembrová otázka: aký bol pre vás odchádzajúci rok?

„Jeden z najlepších v mojom živote. O pekných výsledkoch USK Praha sme už hovorili, čo ma teší aj preto, že je to dôsledok svedomitej práce, nie obrovského množstva peňazí, ktoré sú v niektorých ruských kluboch. Dominantou roka však bolo pre mňa najmä augustové prijatie do Siene slávy FIBA tesne pred začiatkom mužského svetového šampionátu v Pekingu.“

Vtedy ste vo svojom príhovore vyzdvihli meno azda najlepšieho basketbalistu všetkých čias Michaela Jordana či legendárnej ruskej trénerky Lidije Alexejevovej, ku ktorým ste sa v Sieni slávy priradili. Aká nevšedná spomienka sa vám ešte odtiaľ teraz vynára?

„Boli to veľmi emotívne chvíle, ani neviem, ktorú mám ešte vybrať. Zaujímavý bol napríklad rozhovor s Čiernohorcom Bogdanom Tanjevičom, ktorý sa do Siene slávy spolu so mnou dostal takisto medzi trénermi. Povedal mi, že o mne takmer nič nevedel, ale jeho manželka, bývalá hráčka, ma vraj charakterizovala ako Željka Obradoviča v ženskom basketbale. Ten má deväť trénerských euroligových titulov v mužskom basketbale. Tanjevič vraj na základe toho už tušil, že som dosiahla niečo veľké, keď mám päť takých ženských euroligových titulov.“

Udržiava s vami FIBA aj naďalej nejaký kontakt? Alebo sa ten vzťah prijatím do Siene slávy už aj skončil?

„Neskončil sa, čo ma príjemne prekvapilo. FIBA ma oslovila, či sa môžem stať členkou vedenia Svetovej asociácie basketbalových trénerov, ktorá pod skratkou WABC pracuje najmä na vzdelávaní trénerov po celom svete. Súhlasila som, vymenujú ma spolu s ďalšími ôsmimi odborníkmi z rôznych krajín na najbližších päť rokov. FIBA to tuším ešte oficiálne ani nezverejnila, ale napríklad Ruska Anna Kalmanovičová-Archipovová sa už pochválila verejne práve tento mesiac. S ňou sa veľmi dobre poznám ešte z čias môjho pôsobenia v Spartaku Moskovská oblasť vo Vidnom. Šéfom WABC je Austrálčan Patrick Hunt.“

Napriek tejto novej práci a pocte ešte stále rozmýšľate, že táto ôsma sezóna v USK Praha bude vaša posledná vo veľkom basketbale?

„Už o tom nie som natoľko presvedčená, ako v čase, keď som takéto predsavzatie vyslovila. Práca ma naplno baví, teraz nevidím vážne prekážky, aby som nemohla pokračovať. Asi tú rozlúčku ešte oddialim. Možno ma ani z klubu nevyhodia, keď mi jeho majiteľ, ktorý stále nechce na verejnosti vystupovať, hovorí, že hráme pekný basketbal.“

A naďalej aj úspešný. To je trochu nečakané, veď už ste v uplynulých rokoch spomínali, že ambície USK budú nižšie, než v čase zisku euroligového titulu 2015. Zmenilo sa niečo v tejto filozofii?

„Nezmenilo, ale v Prahe hráčky ožívajú. Napríklad Francúzka Valériane Ayayiová, od leta už Vukosavljevičová, neprišla k nám ako hviezda, ale v USK začala hrať veľmi dobre. To isté sa týka teraz Španielky Cristiny Ouviňovej či Američanky Alysse Thomasovej, ktorá nebola známa euroligová hráčka. A medzi takéto prípady môžem zaradiť aj Slovinku Teju Oblakovú, na Slovensku známu aj zo svojho pôsobenia v Košiciach. A keďže k ožívajúcim cudzinkám sa vždy pridajú aj šikovné Češky, máme v posledných rokoch k dispozícii stále ozaj schopný kolektív hráčok.“

Čo im tak v Prahe prospieva? Máte nejaký čarovný prútik?

„Ten nemám, ale isté je, že chcem, aby hráčky využívali svoje schopnosti. Nenútim ich do ničoho, čo im nevyhovuje. USK má v cudzine dobrú povesť. Je to stabilný klub, ktorý nemá dlhy voči hráčkam, svoje sľuby stále plní. Praha má geograficky vhodnú polohu, je to pekné mesto, hráčky v nej môžu mať aj iné zaujímavé zážitky. Aj táto celková atmosféra im pomáha, hoci niektoré by možno dostali inde aj viac peňazí.“

TAKMER 60-BODOVÉ VÍŤAZSTVÁ

Tím ZVVZ USK Praha vedie v tejto sezóne tabuľku českej ŽBL s 12 víťazstvami a žiadnou prehrou. Skóre má 1344:654, čo znamená priemerné víťazstvá takmer o 60 bodov v pomere 112:54,5 (teda o 57,5 bodu).

V A-skupine Európskej ligy je USK Praha druhý za UMMC Jekaterinburg (oba tímy majú zápasovú bilanciu 7 – 1), Pražanky majú skóre 679:455, čo znamená priemerné zápasové skóre 84,875:56,875. 

ZDROJ: basket.sk