Obor z Malaciek sa dostal medzi španielsku smotánku

Ani dve ruky by ste nepotrebovali, aby ste spočítali slovenských basketbalistov, ktorí si zahrali v španielskej ACB lige. Tá je v posledných dvoch dekádach považovaná za najlepšiu národnú súťaž po americkej NBA. V minulosti v nej hrali slovenské veličiny Richard Petruška, Martin Rančík či Anton Gavel. V súčasnosti Vladimír Brodziansky a naturalizovaný Kyle Kuric. V aktuálnom ročníku k nim pribudol 19-ročný debutant Tomáš Pavelka, hráč Valencia Basket Club S. A. D.

Zo Španielska idú v týchto dňoch nepríjemné správy o raketovom šírení vírusu. Nakazili sa aj futbalisti Valencie. Ako je v tomto meste postarané o vás, basket­balistov?

„Hráči druhej a nižších líg väčšinou cestovali domov. Ja som sa vrátil v pondelok. Cesta bola celkom v pohode. Letel som do Viedne. Hovorilo sa, že v utorok by mali uzatvoriť aj tamojšie letisko. Bohužiaľ, teraz som v karanténe. Hneď som sa aj nahlásil.“

Správali sa ľudia vo Valencii zodpovedne?

„Nikto to najprv nebral vážne. Blížili sa sviatky Las Fallas, čo je pre ľudí z Valencie najväčší sviatok. Keď sa celkový stav zhoršil, v priebehu dvoch dní všetko zatvorili a zrušili.“

Ako ste so spoluhráčmi zareagovali, keď ste sa dozvedeli, že FIBA zrušila svoje súťaže? Nedohrá sa ani Euroliga a ligy, ktoré neskončili, odložili svoj program na neurčito…

„Všetkých nás to mrzí. Makali sme celú sezónu a aj sa nám darilo. V EBA lige sme boli v druhej skupine zatiaľ prví. Stále ešte dúfame, že sa bude dať pokračovať a dohráme to.“

Nech už sa tento ročník skončil hocijako, vy ste počas neho debutovali v ACB lige. Ako si spomínate na vaše prvé momenty v jednej z najlepších líg sveta?

„Bol to skvelý pocit. Cítil som veľkú energiu a aj trochu stresu. Bol som na to ale pripravený a vďaka spoluhráčom aj trénerom som sa cítil okej.“

Skúsenosti naberáte predovšetkým v druhom tíme. Aké však bolo prísť do šatne A-tímu medzi osobnosti ako Bojan Dubljevič, Fernando San Emeterio a ďalší?

„Nie je to pre mňa nič nové. Už druhú sezónu s nimi občas trénujem, keď ma potrebujú. Jasné, že sa od nich môžem veľa učiť, dávajú mi rady aj mimo palubovky.“

Valencia patrí medzi smotánku európskeho klubového basketbalu. Ako vyzerá režim mladého basketbalistu v takom prestížnom, no konkurenčnom prostredí?

„Väčšinou trénujem dvakrát denne a k tomu mám kondičný tréning. Ráno mávam osobný tréning s posilňovňou a večer trénujeme spolu, celé mužstvo. A-tím sa na tréningu stretáva o trochu menej, pretože hrá veľa zápasov v Eurolige aj ACB.“

Súčasťou Valencia Basket Clubu ste od predminulého leta. Ako sa vtedy vlastne upiekol váš prestup z pražskej Get Better Academy?

„Videli ma hrať na majstrovstvách Európy do 18 rokov v Macedónsku. Oznámil mi to tréner GBA Julián Beťko.“

Ako ste sa dostali k basketbalu?

„Začal som ho hrať v prvom ročníku základnej školy. Vždy ma k nemu každý smeroval. Aj keď som nechcel, rodina, kamoši, učitelia – všetci ma do toho tlačili. A že som sa začal živiť basketbalom? Tak to už prišlo samo.“

Rôzne zdroje pri vás uvádzajú výšku od 214 do 217 cm. Pochádzate z Malaciek, podobne ako 217 cm vysoký Boris Bojanovský či 224 cm vysoký Michael Fusek z neďalekého Zohora. Čím to je, že práve na Zahorí rastú takí vysokí chlapi?

„Meriam 216,5 cm. Máme na to v Malackách šťastie.“

Novým lídrom slovenskej reprezentácie sa stal Vladimír Brodziansky, ktorý už druhú sezónu pôsobí v španielskej ACB lige. Stihli ste už prehodiť pár slov?

„Áno, cestoval som na zápas s A-tímom, keď hral proti Vladovmu Obradoiru. Pozdravil som ho pred stretnutím a chvíľu sme sa rozprávali. Je to skvelý hráč a som rád, že sa mu darí.“