Legendárny Kropilák dal Jordanovi blok, spoznal ho až na palubovke
Stanislav Kropilák patril vo svojej ére medzi najvýraznejšie osobnosti európskeho basketbalu. V roku 1982, keď FIBA oslavovala 50. výročie, povolali desaťnásobného najlepšieho basketbalistu Slovenska, trojnásobného medailistu z ME, aby po boku veličín ako Dražen Dalipagič, Juan Antonio San Epifanio, Miki Berkowitz, či Anatolij Myškin, čelil výberu mladých amerických basketbalistov na čele s Michaelom Jordanom.
Proti Jordanovi ste nastúpili v časoch, keď bol „prospektom“ žiariacim v univerzitnej NCAA. Vnímali ste rozruch, ktorý spôsoboval už pred vstupom do NBA?
„Pravdupovediac som vtedy absolútne nevedel, že nejaký Jordan existuje. V tom čase sme americký univerzitný basketbal nesledovali. A príliš ani NBA. Až keď proti nám stál ten výber, som sa dozvedel, že sú to tí najlepší z najlepších.“
Popri všetkom, čo ste na palubovkách zažili, čo ste dokázali, pôsobí blok, ktorý ste „nadelili“ Jordanovi, ako epizóda. Ako si na tú epizódu spomínate s odstupom 38 rokov?
„Spomínam si, že som ho zblokoval. Hľadal som aj na youtube zápas zo Ženevy, kde som mu ten dekel dal, no neviem sa k nemu dostať. Stretnutie, ktoré sme hrali o dva dni neskôr v Budapešti, mám nahraté celé. Tam som s ním tiež prišiel do kontaktu. Ale ten blok zo Ženevy som už potom nevidel a nedá sa povedať, že si ho detailne pamätám. Potom mi chalani, spoluhráči z výberu európskych hviezd, vraveli, že som zblokoval toho najlepšieho, ktorý smeruje do NBA.“
Basketbal na konci osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov zaznamenal revolučné časy. Azda najviac ich stelesňoval práve Jordan. Ako sa z vášho pohľadu zmenil tento šport?
„Jednoznačne sa hra pritvrdila. Ešte v osemdesiatych rokoch to bol v podstate bezkontaktný šport. Najvýraznejší rozdiel tkvie asi práve v tomto aspekte a v súvislosti s tým sa basketbal stal silovejším. Hlavne pod košom sa to prejavilo: kto mal viac sily, vyhrával. Jordan bol priam neskutočný atlét. Práve to bolo najkrajšie, ako lietal. Nehovorím teraz o jeho streľbe a prihrávkach, ale o tom, ako vyskočil dobrý meter a pol od zeme, stihol sa pozrieť doľava, doprava… Na mladých basketbalistov a fanúšikov zapôsobilo, ako dokonale to vedel predať. Prišli reklamy, partneri, začali sa vyrábať tričká, tenisky a všade žiarilo jeho meno. Myslím, že v konečnom dôsledku to významne pomohlo v rozvoji basketbalu na celom svete.“
Boli ste spoluhráčom i súperom mnohých velikánov, v exhibícii napríklad aj najlepšieho strelca v histórii NBA Kareema Abdul-Jabbara. Bol Jordan podľa vás naozaj najlepší basketbalista všetkých čias?
„V kolektívnom športe sa nedá jednoznačne povedať, kto je najlepší. Ťažko jednoznačne určiť absolútnu jednotku, lebo v basketbale máme rôzne posty s odlišnými úlohami, Menia sa epochy aj samotný šport. Basketbal je dnes iný ako pred desaťročiami. Vedel by som vymenovať dvadsať najlepších na svete. Mne viac než Jordan imponoval Magic Johnson. Jeho hra bola čosi fantastické, ľudské, niekedy úsmevné – tie neskutočné prihrávky! Bola to nádhera, aj keď ste hrali proti nemu. Možno sa ním Jordan inšpiroval, ale Magic bol kolektívnejší.“
Aj z vašich slov vyplýva, čo vidíme v súčasnosti – dnešné hviezdy modelujú svoju hru skôr podľa Jordana než podľa Magica.
„Vezmú zodpovednosť na seba, chcú rozhodnúť a mať hlavné slovo. Keď prídu posledné sekundy, všetci vieme, že loptu dostane James Harden, LeBron James, Kevin Durant, či iný hráč tohto kalibru. Aj tu vidno isté rozdiely. Kedysi bol basketbal kolektívnejší. Osobne mi viac imponovala hra z mojich čias. Hoci atleticizmus v kombinácii s talentom dnes umožňuje hráčom, zvlášť v NBA, predvádzať úžasné momenty.“
ZDROJ: basket.sk