Rančíkovi chýba stres. Teší ho, že aj on je súčasťou Jordanovho Bulls
Martin Rančík je nadšený zo svojej pozície asistenta trénera vo farmárskom tíme Chicaga Bulls Windy City Bulls. Slovenská basketbalová legenda napredovala v práci, ale podobne ako celému športovému svetu, aj jej prerušila sezónu pandémia koronavírusu. Niekdajší skvelý podkošový hráč trávi karanténny čas v Mineapolise. Vzdeláva sa, cvičí a pracuje na viacerých projektoch. Popritom sleduje dokument o Jordanových Bulls The Last Dance.
Ako vyzerá momentálna situácia v Amerike, máte šancu aj niečo robiť?
„Pracujem na svojich osobných projektoch, snažím sa cvičiť. Učím sa aj pomocou množstva kliník, ktoré sú teraz v Amerike. Špičkoví tréneri rozprávajú na rôzne témy. Pracujem do budúcna na veciach, aby sme sa zlepšili ako tím, ale aj ja ako kouč. Zo Chicaga som odišiel predtým ako zavreli mesto, minimálne do konca mája je uzatvorené. Momentálne sa nachádzam v Minnesote, kde mám americkú rodinu a komunikujem s rodinou doma.“
Prečo ste sa rozhodli pre Minnesotu?
„Vedel som, že v Chicagu sa to uzavrie a bol by som stále sám. Je lepšie, keď môžete s niekym zdielať dennodenný režim.“
Ako zvláda USA koronakrízu?
„Záleží, v ktorej oblasti. New York, Kalifornia a štát Illions, kde sídli Chicagu, sú najviac postihnuté oblasti v Štátoch. Stále mám pocit, že Američania k tomu pristupujú vlažne a uvažujú, že sa začnú veci otvárať. Je to však tak ojedinelá situácia, že sa rozhoduje zo dňa na deň. Fungujem rovnako ako vy na Slovensku. Snažím sa byť čo najviac doma. Keď idem do obchodu, mám oblečené rúško. Dodržiavam odstup.“
Trénerska práca špeciálne v Amerike je intenzívna, cítite sa teraz akokeby ste boli zranený, keď nemôžete skoro nič robiť mimo domu?
„Chýba mi dennodenný kolobeh, stres. Začína mi chýbať čas s hráčmi na ihrisku a celkovo zhon. Preto sa snažím študovať a rozoberať rôzne zápasy, aby som sa mohol posunúť. Dávam si dokopy do počítača poznámky z celej sezóny.“
Myslíte si, že sa G Leauge ešte rozbehne?
„Konkrétne naša farmárska liga nie, tá je stopnutá. Je otázne, či sa vôbec rozbehne NBA. Viem si predstaviť play-off, ale nie všetky zápasy základnej časti. Sú to však iba špekulácie. Každý deň počujete iné možnosti. Najprv sa rozprávalo o Vegas, teraz sa hovorí o Disney Worlde v Orlande. Ani vedenie NBA nemá jasno a rieši to zo dňa na deň.“
V NBA ide o obrovské peniaze, o to viac sa asi bude tlačiť na dohranie bez divákov, súhlasíte?
„Aj prezident Trump tlačí na to, aby sa ligy hrali. Ak sa niečo začne, bude sa hrať v prázdnych arénach. Otázne je kedy. Počul som o polovici júla, aj neskôr. Špekuluje sa, že sezóna začne až v decembri. Všetko sa však môže zmeniť.“
Ako ste boli spokojný s prvou sezónou v role asistenta vo farmárskom Windy City Bulls?
„Nadmieru, pritom som mal na začiatku obavy, že príde k odlúčeniu s áčkom. Spolupráca však bola tak prepojená, že to nehrozilo. Po trénerskej stránke som nabral neuveriteľné skúsenosti. Hlavný tréner nám dal veľký priestor sa realizovať. Mal som na starosti obranu a individuálny prístup k rôznym hráčom, aby sa posúvali. Pripravoval som skauting, herný plán, viedol tréningy. Som nadšený, že som to podstúpil. Tréneri, čo boli v G League mi hovorili, že ich to posunulo. V každom zápase nemáte istotu, s kým nastúpite, potrebujete reagovať za pochodu. Obmieňať veci. Riešia sa situácie, ktoré v stabilnej NBA nie sú.“
Fanúšikovia veľa o farmárskej lige nevedia, z hokeja je známe, že hráči si musia zvyknúť na menší štandard, cestuje sa veľa autobusmi a podobne, ako to je u vás?
„Autobusom sme šli len raz, dvakrát. Lietame klasickými aerolinkami. Bývame v solídnych hoteloch. Aj keď určite sa to nedá porovnať s prístupom v NBA. Ale ide to o hore. Budúci rok stúpnu platy v G League o pätnásťtisíc dolárov. Hráči už budú mať na na hoteloch vlastné izby. NBA robí všetko preto, aby si mladých udržali v Amerike a neodišli im do Európy. Podľa mňa súťaž ešte teraz porastie. Myslím si, že v športe v Európe nastane kríza a môže sa stať, že niektorí americkí hráči zvolia cestu G Leauge. Neprekvapilo by ma to. Nikto nevie, ako tiež budú otvorené hranice.“
Aká je úroveň kvality vo farmárskej lige?
„Je v nej dosť kvalitných hráčov, aj keď rozdiel je cítiť. Každý tím môže mať dvoch hráčov, ktorí pendlujú medzi NBA a farmou, ale môžu takto odohrať len obmedzený počet dní. Títo basketbalisti sú väčšinou ťahúňmi. Je to rýchla, dynamická liga. Ani z ďaleka nie je vyspelá po taktickej stránke ako európsky basketbal. Nemôže sa vôbec zrovnávať s Euroligou, ktorá je ešte možno taktickejšia ako NBA. Predsa len sa hrá aj podľa iných pravidiel. G League je výbušná, rýchla liga. Dalo mi to veľa.“
Vám ako fanúšikovi Michaela Jordana určite neušiel prebiehajúci dokument The Last Dance, čo na neho hovoríte?
„Videl som zatiaľ päť častí. Je príjemné sledovať ľudí z Bulls, ktorí dávajú rozhovory a stále pôsobia v klube, čiže sa s nimi osobne poznám. Som rád, že sa aj ja pohybujem v tomto prostredí. Čo sa týka dokumentu, je to dobré, aj keď my basketbaloví fanatici veľa príhod a vecí odtiaľ poznáme. Pre mňa bola napríklad nová informácia odchod Rodmana v strede sezóny do Las Vegas. Dúfam, že sa v ďalších epizódach dozviem viac. Celkovo sa mi to páči ako fanúšikovi Jordana. Je to super hlavne teraz, keď sa nič športové nehrá.“
Čo ste obdivovali na Jordanovi najviac?
„Určite jeho prístup k tréningom, čo bol ochotný obetovať a súťaživosť. To hovorím aj synovi Sebastiánovi, aby si to všímal. Podobnú obetavosť má mnoho hráčov, vidím to momentálne na Janisovi Antetokounmpovi.“
Podobne ste obdivovali Kobeho Bryanta, asi vás zobrala jeho nešťastná smrť o to viac…
„Do dnešného dňa si hovorím, že to nemôže byť pravda. Ako začala piata epizóda dokumentu, tak sa mi ťažko hovorí o tom, že už nie je medzi nami. O to viac by sme si mali vážiť hráčov takéhoto druhu. Napríklad je neuveriteľné, koľko kritiky musí prijať LeBron James a to je na konci kariéry. Vážme si, čo robí pre basketbal, aj mimo ihriska. Veď Kobe sa venoval ženskému basketbalu, vyhral Oscara, písal knihy. Jordan paradoxne nebol tak zainteresovaný ako Kobe s LeBronom. MJ venoval všetok čas zdokonaľovaniu jeho hry.“
ZDROJ: basket.sk
