Prinášame Vám rozhovor a článok z Martinom Rančíkom, ktorý pripravila a priniesla redakcia slovakbasket.sk

V poradí štvrtom online rozhovore som privítal jedného z najlepších basketbalistov v histórii Slovenska, bývalého slovenského reprezentanta, dvojnásobného basketbalistu roka a v súčasnosti asistenta trénera v štruktúrach Chicaga Bulls – Martina Rančíka.

Martina si vybral šesťnásobný profi ligový šampión na pozíciu hlavného asistenta trénera svojho „farmárskeho“ družstva s ktorým sú súčasťou G-league.

V tejto zaujímavej pozícii sa našiel a nie je to pre neho iba práca. Robí to s radosťou, lebo robí to, v čo dúfal: „práca trénera je v tom zaujímavá, že každý rok je na čom pracovať“ a prečo uspel? „lebo som si vždy dával najvyššie méty“.

Pracuje na sebe ako tréner, ale tvrdo pracoval aj ako hráč: „keď bol niekto, proti komu sme hrali a bol lepší, snažil som sa trénovať 2 krát toľko.“

Od pripojených používateľov dostal mnoho zaujímavých otázok. Medzi nimi bola otázka, či majú šancu aj menší hráči dostať sa do NBA: „dnes sa vymazávajú niektoré pozície, ale čo dôležitejšie v NBA, to je rozpätie rúk a aké územie hráč pokrýva.“

A najväčší zážitok, aký kedy zažil?
„keď sme vyhrali titul a hrali sme štvrtý zápas v Miláne. Prehrávali sme o 2 body a spoluhráč Douglas dal trojku 2 m za trojbodovou čiarou o dosku. Vtedy sme čakali 5-10 minút na rozhodnutie rozhodcu a to čakanie bola večnosť… a ten výbuch, ošiaľ radosti, keď trojku uznali a stali sme sa majstrami Talianska.“

Časť posolstva, čo záverom Martin povedal hráčom a trénerom: „Je to moja vášeň. Odovzdávať skúsenosti a vedomosti hráčom, aby im to pomohlo dosiahnuť maximálny potenciál. A to by mala byť priorita číslo 1 nás, všetkých trénerov“.

Viacej sa už dozviete v kompletnom zázname rozhovoru: 

ZDROJ: slovakbasket.sk