Rozhovor s M. Janošovom, S. Smoľákom a R. Šandorom, osobnosťami Michalovského basketbalu

Prinášame Vám sériu rozhovorov s najväčšími hráčskymi osobnosťami Michalovského basketbalu a ich pôsobenia najmä v 90. rokoch minulého storočia.

 

Milan JANOŠOV : Dlhoročný hráč Michaloviec, kapitán družstva, asistent trénera.
Róbert ŠANDOR : Dlhoročný hráč Michaloviec.
Stanislav SMOĽÁK : Dlhoročný hráč Michaloviec.

1.      Kedy a ako ste sa dostali k basketbalu, prípadne kto Vás k nemu dostal ?

Milan Janošov :

K basketbalu som sa dostal v 15-tich rokoch. Priviedol ma k nemu "Pišta " Straka.

Róbert Šandor :

K basketbalu som sa dostal ako siedmak na ZŠ. Chodil som na IV ZŠ a basketbal bol na VI. ZŠ kde ma odporučil môj učiteľ telesnej výchovy p.Čollák. V tom čase nás trénoval p. Teleky.

Stanislav Smoľák :

Na VI. ZŠ v Michalovciach, kde som chodil, som ako 11 ročný bol pozrieť na turnaj škôl v basketbale, ktorý sa konal v telocvični školy. Medzi prestávkami, ako žiaci sme si hádzali na basketbalové koše a vtedy má oslovil učiteľ p.Hudzík, ktorý bol zároveň trénerom basketbalu na škole. Hneď na prvom tréningu má tento šport chytil a vtedy pod vedením trénera p.Hudzíka sa začali moje prvé basketbalové kroky.

2.      Čo Vám dalo Vaše pôsobenie v basketbalovom klube v Michalovciach ?

Milan Janošov :

Na pôsobenie v klube v Michalovciach mám len tie najlepšie spomienky. Spoznal som veľké množstvo super priateľov, s ktorými som až dodnes v kontakte. 

Róbert Šandor :

Pôsobenie v basketbalovom klube mi dalo veľmi veľa priateľstiev ktoré trvajú do dnes, zmysel pre kolektív, veľa spomienok a zranení :-)

Stanislav Smoľák :

Veľa krásnych spomienok, zážitkov (zápasov, sústredení, ale aj z ciest) a hlavne veľa dobrých priateľov.

3.      Na čo najradšej spomínate počas pôsobenia v Michalovciach ? S kým ste najradšej hrávali ?

Milan Janošov :

Určite na dorastenecký vek, kde sme sa stretli perfektná partia, dosahovali sme úžasné výsledky a držali sme ako jedna rodina. Basketbal nás vyformoval , dal nám iný pohľad na život. Spomenúť niekoho, s kým som najradšej hrával je veľmi ťažké, pretože všetci chlapci dávali do tohto športu naozaj všetko. A ešte jednu veľmi peknú spomienku musím povedať, a to bol moment, keď som nastúpil na palubovku s mojim synom Milanom v mužskom basketbale, ktorého som priviedol k basketbalu a venuje sa mu dodnes.

Róbert Šandor :

Ťažko povedať na čo si spomínam najradšej, bolo toho strašne veľa. Boli sme super kolektív, zažili sme neskutočné množstvo srandy a príhod o ktorých pri stretnutiach rozprávame do dnes. Hrávať som začínal s Alim Kamberovičom, nebohým Jankom Rebičom, Stanom Smoľákom ale boli sme dobrá partia tak sa nedá povedať s kým najradšej.

Stanislav Smoľák :

Najradšej spomínam na sústredenia ako aj turnaje, či dorastenecké alebo mužské, domáce, ale aj zahraničné. Ako som spomínal, hrával som s veľa hráčmi mladšími či staršími ročníkmi a s každým sa mi hralo dobre. Každý bol svojou hrou jedinečný. Napr. Bohuš Tvarožek svojou rýchlosťou, prehľadom a nahrávkami dokázal vytvárať pozície na zakončenie (u mňa to bola streľba z väčších vzdialeností) alebo Robo Šandor a Milan Janošov dokázali urobiť clonu po ktorej som mál dobrú pozíciu na strelu. Ale ako som povedal každý hráč s ktorým som hrával bol jedinečný.

4.      Najkrajšia a najsmutnejšia spomienka v basketbale počas Vašej celej kariéry ?

Milan Janošov :

Najkrajšia spomienka -postup do .1. ligy mužov. Najsmutnejšia spomienka - strata veľmi dobrého kamaráta Ivana Palčíka a po rokoch aj Juraja Magoča.

Róbert Šandor :

Najkrajšie spomienku sú samozrejme po výhrach, tie smutnejšie po prehrách a nie v poslednom rade ak nás nejaký spoluhráč opustí ako Ivko Palčík alebo Janko Rebič. To je to najsmutnejšie.

Stanislav Smoľák :

Najkrajšie? Tak tých bolo nespočetne veľa. Ťažko vybrať nejakú, lebo všetky sú krásne. A smutné, snáď už po kariére, keď sme prišli o priateľov s ktorými sme rástli, hrávali a basketbalovo žili.

5.      Kam smerovali Vaše kroky neskôr (po odchode z Michaloviec, pripadne po konci basketbalovej kariére), čomu sa venujete dnes ?

Milan Janošov :

Som stále v Michalovciach a venujem sa podnikaniu.

Róbert Šandor :

Po skončení basketbalovej kariéry som ostal v Michalovciach, pokiaľ mi to zranenia neprekazili tak sme si chodili zahrať starý páni a nejaké tie priateľské turnaje. Toho času pracujem na exekútorskom úrade.

Stanislav Smoľák :

Celú svoju basketbalovú kariéru som hrával v Michalovciach, až na vojenčinu, kde som hrával 2.ČNL za POLDI SONP Kladno, skade mám tiež veľmi pekné spomienky. Po skončení kariéry ešte stále si chodím rekreačne zahrať basketbal  so spoluhráčmi, sem tam tenis.

6.      Ktorá basketbalová osobnosť s ktorou ste stretli počas Vašej kariéry na Vás zanechala najväčší dojem ?

Milan Janošov :

Čo sa týka basketbalovej osobnosti , je to Michael Jordan, ktorého štýl hry sa mi veľmi páčil, ale sa mi s ním nepodarilo stretnúť, aj keď som istý čas strávil v USA (ha,ha)

Róbert Šandor :

V Michalovciach ich bolo viac napr. Jaro Hudák, Ďuro Kočí, Gabo Hospodár, Marian Gazda. Z vojenčiny to bol Ľuboš Uhnák s ktorým som bol na izbe, Leoš Krejči, Ľuboš Vrána a Jožko Lovík a veľa ďalších.

Stanislav Smoľák :

Je to ťažké povedať, lebo bolo ich viac a svojim spôsobom každý hráč v mojej kariére bola osobnosť.

 

7.      Ktorý tréner Vám utkvel v pamäti najviac počas Vašich basketbalových rokov ?

 Milan Janošov :

Čo sa týka trénerov , tak to bol už spomínaný  Štefan Straka a určite aj Imrich Rakovský, ktorý ma viedol počas mojej skoro celej kariéry a som mu vďačný a sme stále v kontakte.

Róbert Šandor :

Jednoznačne Viliam Nižník, Imro Rakovský, Pišta Straka. 

Stanislav Smoľák :

Asi som bol jediný v ročníku, ktorý prešiel rukami mnohých  dobrých trénerov napr. p. Nižník, p. Koľ alebo p. Straka, ale najviac mám v pamäti trénera p.Hudzíka, ktorý to so mnou začal a hlavne trénera p.Rakovského, ktorý ma trénoval najdlhšie od dorastu až po mužov a pod ktorého vedením som najviac basketbalovo vyrástol. 

8.      Ako sa hra zmenila od Vašich čias, ktoré pravidlá by ste možno vrátili ?

Milan Janošov :

Dnešný basketbal je v porovnaní s našou érou rýchlejší a dynamickejší.

Róbert Šandor :

Zmenila sa dosť, je tvrdšia, rýchlejšia, silovejšia. Pravidla by som nemenil, ako sa mení hra tak menia sa aj pravidlá.

Stanislav Smoľák :

V dnešnej dobe sa hrá tvrdšie, rýchlejšie a v niektorých prípadoch aj viac individuálnejšie. Čo sa týka pravidiel, nič by som nemenil.

9. Ktorý Váš basketbalový výsledok si ceníte najviac počas obdobia v Michalovciach prípadne v inom družstve ?

 Milan Janošov :

Všetky výsledky boli veľmi dôležité, ale taká perlička, na ktorú si stále spomeniem je účasť na MS v streetballe, kde sme nastúpili ako outsider a skončili sme na 1. meste a porazili sme chlapcov, ktorí pôsobili v tom čase v extralige. Nastúpili sme v zložení : Imrich Rakovský, Stano Smoľák, Ľubo Plachý,  ja so zlomenou rukou v semifinále.

Róbert Šandor :

Musím sa priznať že nemám pamäť na výsledky, v tom by sa bolo treba obrátiť na Stana Smoľáka, on si pamätá asi všetko:-) Ale jeden asi môžem spomenúť keď po sústredení s Imrom Rakovským na Zemplínskej Šírave sme išli na prvý zápas sezóny skriňovou Aviou do Bardejova, kde z nás mali veľkú zábavu. Vyhrali sme nejako 138:56. 

Stanislav Smoľák :

Myslím, že medzi úspechy patrí postup a účasť v 1. dorasteneckej lige, ako aj postup a účasť v 1.lige mužov. Možno jeden z tých zaujímavých zápasov bol zápas o postup do 1.ligy mužov proti neporazenému a posilnenému tímu Sniny, ktorý mal viaceré posily z prvej ligy. Zápas sme vyhrali o 1 bod a to na palubovke súpera a pri plnej hale domácich divákov. A nedá mi spomenúť celoslovenský streetballový turnaj v Košiciach za účasti kvalitných družstiev v ktorých hrali extraligoví hráči. Náš tým (ZEMPÍNSKÉ ŠŤUKY) v zložení Imro Rakovský, Ľubo Plachý, Milan Janošov a Stano Smoľák vo finále zdolal extraligový tím po dramatickom závere a stali sme sa neoficiálnymi majstrami Slovenska.

10. Čo by ste na záver popriali a odkázali Michalovskému basketbalu do ďalších rokov ?

Milan Janošov :

Pevne verím a dúfam, že do Michaloviec sa raz vráti mužský basketbal. 

Róbert Šandor :

Tak mužský basketbal žiaľ bohu skončil ale mládež máme a prajem im veľa úspechov v športovej kariére, veľa zábavy a nie len ťažkej práce a aby sa basketbalom zabávali a užívali si túto krásnu hru.

Stanislav Smoľák :

Prajem Michalovskému basketbalu, aby sa dostal tam, kde by mal byť v Michalovskom športe. Úspešná práca s mládežou nech nekončí dorasteneckým vekom, ale aby bola pokračovaním v mužskej súťaži, lebo už dlhšiu dobu je tu postrádanie mužského basketbalu, čo je na škodu. Ale verím, že prídu časy keď sa to zlepší.