Mal všetko, aj podpis od Husáka. Kropilák mohol byť prvým Čechoslovákom v NBA
O smutných udalostiach sa píše ťažko. On by však nechcel, aby ľudia trúchlili. Zabával ich famóznou hrou pod deravými košmi a páčilo sa mu, keď vykúzlil na ich tvárach úsmev.
Basketbalové Slovensko zasiahla minulý týždeň smutná správa. Vo veku 67 rokov zomrel Stanislav Kropilák, najlepší basketbalista spod Tatier, aký kedy behal po palubovkách.
Zaujal Američanov
Výpočet jeho úspechov hovorí sám za seba.
Elitný pivot patril medzi kľúčové postavy československej reprezentácie v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia. Dvakrát si zahral na olympijských hrách i majstrovstvách sveta, šesťkrát na majstrovstvách Európy, odkiaľ má dve bronzové a jednu striebornú medailu.
Pätnásťkrát nastúpil v drese výberu Európy a v roku 1991 ho časopis Medzinárodnej basketbalovej federácie zaradil medzi 50 najlepších hráčov všetkých čias.
„Skrýval sa v ňom obrovský športový talent, nielen basketbalový. Disponoval veľkou variabilitou čo sa týka disciplín – plával, lyžoval. V basketbale dosiahol mnohé úspechy, ktoré boli korunované jeho prijatím do Siene slávy FIBA,“ spomína jeho bývalý spoluhráč Justín Sedlák.
Spoločne zažili zlatú éru Interu Bratislava, počas ktorej ,,žlto-čierni" štyrikrát vyhrali federálnu ligu. Vďaka basketbalu precestovali takmer celý svet a Kropilákovo majstrovstvo tak obdivovali aj fanúšikovia mimo Európy.
„S loptou bol ako kúzelník, basketbalový virtuóz. Ladnosť jeho pohybov na palubovke dvíhala divákov zo sedadiel. Fanúšikovia nás vtedy volali ,,Kropilákovci“. Najväčším spoločným momentom bola pre mňa olympiáda 1976 v Montreale, kde sme štartovali ako 21-roční chlapci. Úžasný zážitok," pokračuje Sedlák.
Kropilák mohol byť prvým Čechoslovákom v slávnej NBA, ale nádejnú kariéru v zámorí zahatali zdravotné problémy.
,,Po olympiáde v Montreale mala o mňa veľký záujem univerzita Wake Forest. Výborne mi na OH vyšiel zápas s USA, asi tam som zaujal. Všetko bolo vybavené, aj prezident Gustáv Husák podpísal papiere, no zranil som si koleno. Vypadol som na tri-štyri mesiace a v zámorí o mňa stratili záujem,“ vravel Kropilák v rozhovore pre Pravdu.
Proti Jordanovi či Sabonisovi
V roku 2000 ho oficiálne vyhlásili za najlepšieho slovenského basketbalistu storočia, neskôr prijali aj do Siene slávy domáceho basketbalu. V roku 2018 bol počas galavečera Športovec roka zaradený medzi športové legendy SOV.
„Dobre sme sa poznali. Odhadom poviem, že takmer sto percent zápasov, čo odohral počas kariéry v hale na bratislavských Pasienkoch, v Interi aj v reprezentácii, som ho sprevádzal v ruke s hlásateľským mikrofónom. Oponoval. Čo som už ja za športová legenda? Zvykol žartovať, ale teraz mal ozaj pochybnosti. Príjemne ho to šokovalo, priznal sa mi, že sa mu ušiel potlesk v stoji celého publika v SND. Nikdy nehral basketbal pre vlastnú slávu. Rád sa tešil so spoluhráčmi i s divákmi,“ vraví nestor slovenskej basketbalovej žurnalistiky Tomáš Grosmann.
Kropilák si počas kariéry zahral aj proti velikánom svetového basketbalu. Mená ako Michael Jordan, Arvydas Sabonis či Larry Bird poznajú aj mladšie ročníky. Účasť v hviezdnej spoločnosti ho nezmenila.
„Skvelý človek, výborný priateľ. V šatni bol veľký motivátor, mimo nej populárny zabávač. Žil basketbalom a prenášal to na každého z nás. Aj keď ho trápili zranenia, vždy sa vedel pripraviť a skoncentrovať na zápas. Hral proti najlepším hráčom sveta, napriek tomu nemal žiadne hviezdne maniere. Bol hviezdou, ale skromnou a prirodzenou. Bude mi za ním veľmi smutno,“ dodáva Sedlák s pohnutým hlasom.
Odkaz Stanislava Kropiláka zostane aj po jeho odchode. Ako prezident bratislavského Interu sa zaslúžil o rozvoj mládežníckej akadémie, ktorá teraz patrí medzi špičku nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom regióne.
ZDROJ: basket.sk