Hejková: Už sa blíži záver mojej kariéry na vrcholovej úrovni
V žiadnom športe nemá Slovensko porovnateľného trénera ako je Natália Hejková. Známa odborníčka potvrdila svoje postavenie aj v tohtoročnej edícii EuroLigy. S USK Praha vyradili Salamancu. Slovenská trénerka tak doviedla svoj tím po jedenástykrát na finálový turnaj Európskej ligy. Najlepšiu európsku súťaž v minulosti štyrikrát vyhrala.
Po koľkýkrát ste sa prebojovali na Final Four Euroligy?
„Je to môj štvrtý klub. Mal by to byť jedenásty finálový turnaj, keď počítam aj jednu účasť vo Final Eight a desať vo Final Four.“
Stále sa z podobných úspechov tešíte?
„Áno teším. Včera som si pri tom ako sme sa tešili, osviežila všetky pocity, čo som zažívala za roky.“
Už vás niekto nazval Philom Jackson ženského basketbalu, alebo podobne?
„To nie, bola som raz ženským Alexom Fergusonom. To už neplatí, lebo mením kluby. (úsmev).“
Na Slovensku nie je podobne úspešný tréner ako vy, máte pocit, že máte dostatok uznania?
„Asi nie, ale myslím si, že tí čo sa zaujímajú o basketbal, tak to oceňujú. Aj ľudia, čo sledujú a vyznajú sa v športe.“
Váš postup cez Salamancu na Final Four vyzeral najmä v druhom zápase až príliš jednoznačne, ako ste ho videli vy?
„Až príliš jednoducho vyzerá výhra o tridsať bodov v druhom zápase. Do 32. minúte sa to však mohlo zvrtnúť, exhibícia z našej strany nastala až na konci. Som rada, že sa nám podarilo splniť želanie, aby sme boli lepší ako minulý rok. Začiatok sezóny sme mali veľmi dobrý, ale potom to bolo horšie. Preto bolo dôležité, že sme sa zlepšili. Tím začal dobe pracovať. Nakopla nás výhra o postup zo skupiny v Montpellieri.“
Mali ste pocit, že ste mali silnejší káder ako vlani?
„Zostava bola zhruba taká istá. Namiesto Dublievič prišla Petrovič. Takisto sme hrali bez Robinson, ktorá prišla až po Vianociach a nebola taká dobrá ako vlani a pred play off sme stratili Vítečkovú, ktorá ukončila kariéru. Skôr si myslím, že to bolo trošku oslabenie, lebo tiež dlhšie sa hľadala Veselá, ktorá zahrala až posledné zápasy.“
Je to stále o tom, že všetko stúpa a padá s rozohrávačkou?
„Určite, aj v mužskom basketbale tomu dáva rozohrávač rozum. My máme vo svojom strede Laiu Palau, ktorá je určite najlepšou nahrávačkou v EuroLige. To, že je to veľká hráčka ukázala séria proti Salamance, v ktorej nemala toľko asistencií, ale v každom zápase mala desať doskokov.“
Na čo si trúfate vo Final Four?
„Uvidíme, kde bude. Budeme sa uchádzať o Final Four. Dúfame, že nám ho pridelia. V úlohe nováčika sa budeme snažiť prekvapiť.“
Môže USK Praha pomýšľať aj na finále, dokonca titul?
„Pomýšľať môžeme, ale na koľko je to reálne, uvidíme. Budeme sa snažiť top favoritov potrápiť.“
Máte stále basketbalové sny?
„Nemám už také sny, že koho by som chcela trénovať. Súčasná pozícia mi maximálne vyhovuje. Posledný sen by bol vyhrať s USK EuroLigu, ale to už je veľmi vysoko a asi to nestihnem, ale všetko je možné.“
Rozmýšľate nad tým, dokedy budete trénovať?
„Rozmýšľam, už sa blíži záver na vrcholnej úrovni.“
Potom by ste chceli trénovať mládež?
„Áno, ešte by som sa bavila niekde s deťmi. Tie je radosť trénovať.“
Neláka vás ešte viesť reprezentáciu, zopakovať si olympijské hry?
„Nie, to nie. Dohodli sme sa v Prahe, že budem pokračovať ďalšiu sezónu. Potom uvidíme či budem mať nervy a zdravie.“
Nikdy vás nelákalo trénovať v ženskej NBA?
„Nemôžem povedať, že by ma to nelákalo. Lákalo by ma tam ostať mesiac. Celkovo však po tom netúžim a ani som nikdy netúžila. Predsa len ten štýl je iný, aj celá práca je odlišná. Vôbec o tom nerozmýšľam.“
Zdroj: www.basket.sk