Rudež: Ľudia na Slovensku si nechcú navzájom pomôcť
Ivan Rudež absolvoval premiérovo kvalifikáciu so slovenskou reprezentáciou. Jeho tím vyhral len jediný zo šiestich zápasov. Chorvátsky tréner rozobral príčiny neúspechu. Všetko podľa neho začína a končí v systéme, ktorý sa musí na Slovensku vybudovať od mládežníckych reprezentácií.
Prehrali ste posledný zápas v kvalifikácii s Albánskom, ktorý ste plánovali vyhrať, čo sa stalo?
„V prvom rade Albánsko má normálny tím, nad ktorý sa nemôžeme vyvyšovať. Musíme reálne zobrať fakt, kde je slovenský basketbal dnes. Albánci vytvorili od začiatku zápasu veľký tlak na Neša Miloševiča. Okrem toho sme hrali v prvej štvrtine v defenzíve zle, nepomohlo nám Bilíkove zranenie v úvode zápasu. Chýbali nám Tot so Žiakom, ktorí by pomohli Nešovi Miloševičovi a nemali by sme toľko stratených lôpt, čo bol náš najväčší problém počas celej kvalifikácie. Od druhej štvrtiny sme začali hrať dobre, vrátili sme sa do zápasu. Dve minúty pred koncom to bolo len o štyri body. Mali sme momentum na našej strane, ale zas prišli zbytočné stratené lopty a Albánci to využili a vyhrali o sedem bodov. Bolo dôležité pre nás vyhrať, ale nezvládli sme to. Vytvorili sme na hráčov tlak, aby sme videli, ako budú reagovať v zápase, ktorý musia vyhrať. Niektorí to žiaľ mentálne nezvládli, lebo na to nie sú zvyknutí.“
Prečítaje si aj komentár, prečo je náš mužský basketbal stále na dne Európy
Sú v tíme hráči, s ktorými výkonmi ste boli spokojní?
„Bolo to rozličné od jednotlivých zápasov. V niektorých dueloch bol vidieť progres Olivera Tota, takisto Michal Baťka sa vedel prispôbiť tomu, že hral na pozícii päť, aj keď v klube hráva skôr štvorku. Korner hral dobre v defenzíve proti silovým hráčom, proti Gruzínsku vonku a Albánsku doma. V defenzíve hrali najlepšie Bilík, Jašš a Žiak. Špeciálnu pozornosť potreboval po všetkých aspektoch Bojanovský. Od zápasu k zápasu sa tiež zlepšoval. V neposlednom rade musím spomenúť Neša Miloševiča, ktorý nám pomohol na líderskej pozícii. Vďaka nemu sme mali lepšiu ofenzívu v Albánsku a Gruzínsku.“
Ako by vyzeral váš tím, keby ste mali k dispozícii jedného veľmi dobrého naturalizovného hráča?
„Vyzerali by sme určite lepšie. Chýbal nám skórer, ktorý by vedel dať dvadsať bodov.“
Aké sú vaše pocity po konci kvalifikácie?
„Je to mix pocitov. Po tri a pol mesiacoch na Slovensku a analýze všetkých faktorov, ako pripraviť veci tak, aby sme mali dobré výsledky o tri roky, sa snažím nájsť päť až desať percentnú šancu na to, aby sa Slovensko prebojovalo na európsky šampionát. Úprimne musím povedať, že to bude veľmi ťažké.“
Skúste to viac rozobrať?
„Prvým faktorom je sociálny. Moja práca pri tíme nezačala prvým kempom v júni, ale už v februári, keď som telefonoval s každým hráčom. Ak tréner národného tímu musí presviedčať hráčov, rodičov a agentov o tom, prečo by mali basketbalisti obliekať dres Slovenska, nie je niečo v poriadku. Nerozumiem to, prečo by tréner vôbec musel prehovárať, aby niekto nastupoval za reprezentáciu. Ľudia na Slovensku si nechcú navzájom pomôcť. Jedine súdržnosťou a patriotizmom môžeme konkurovať väčším a ekonomicky silnejším krajinám. Cítim, že sa tu stále čaká na potencionálny neúspech. Namiesto toho, aby sme všetci boli proaktívni a snažili sa niečo vybudovať. Ľudia sa viac zaoberajú vecami, ktoré nemajú nič spoločné s palubovkou a metodikou práce s mládežou.“
V čom vidíte ďalší problém?
„Miestny trh ovláda jedna agentúra, ktorá kompletne prebrala kontrolu nad tým, čo robia mladi slovenskí hráči cez leto. Ďalším problémom je absencia športového marketingu, ktorý v basketbale takmer neexistuje. Hráči reprezentačného tímu si zaslúžia mať články v novinách, aby o nich ľudia vedeli.“
Je vôbec možné, aby ste mali so slovenskou reprezentáciou úspech behom troch rokov?
„Áno je, ale veľa vecí sa musí poskladať do celku. Treba sa na to pozrieť reálne aj z hľadiska, kde slovenskí basketbalisti hrávajú, v ktorej lige, na akom výkonnostnom stupni a koľko dostávajú minút. Ako príklad môžem uviesť Bojanovského, Krajčoviča, Jurčeka, Fuseka, ktorí mali v minulosti minimum priestoru na palubovke na to, aby napredovali. Domáci hráči ako Bilík, Jašš, Baldovský sú vo svojich tímoch tzv. role players, čo znamená, že v útoku čakajú v rohu na strelu, kým im niekto prihrá. Preto je pre nich ťažké, aby zmenili svoje návyky v reprezentácii a zvládli väčšie úlohy. Takisto sa musíme pozrieť na to, ktorí z hráčov v národnom tíme sú lídrami vo svojich kluboch a hrajú o titul, možno jeden. Ešte do tej skupiny patril Nešo Miloševič, ktorý bol v minulosti jedným z najlepších strelcov v lige a je zvyknutý na zodpovednosť. Preto nemôžem viniť za niečo hráčov, viniť môžeme prostredie.“
V čom sa to dá zmeniť?
„Slovensko potrebuje chirurgické rezy. Ako príklad slúžia Island, Fínsko, ktoré majú úspechy. V ich krajinách vytvorili systém, ktorý začína už u kadetov. Niečo podobné existovalo aj na Slovensku pred tridsiatimi rokmi. My sme strávili hodiny tréningov v národnom tíme, aby sme naučili hráčov základy. Ako vniknúť doľava, ako prihrať loptu pod tlakom a podobné veci. Preto je dôležité pre slovenský basketbal, aby sa sprofesionalizovali programy pre tímy do štrnásť a šestnásť rokov. Trénerov, ktorí pracujú v deťmi nemôžem viniť, lebo to robia ako nadšenci za pár eur v zlých podmienkach. Ak chcete dosiahnuť, aby to robili dobre, musíte ich zaplatiť.“
Dá sa povedať smerom ku kvalifikácii aj niečo pozitívne?
„Určite dá. Všetci hráči, ktorí prišli do nášho programu po prvýkrát, videli, že SBA niečo začala. Som si istý, že všetci, ktorých sme v tíme mali, nikdy nebudú v budúcnosti premýšľať o tom, že by neprišli znovu reprezentovať, lebo vedia, že to je pre nich pozitívne. Dvaja hráči konečne podpísali profesionálne kontrakty, vďaka národnému tímu. Bojanovský v Poľsku a Krajčovič v Leviciach. To sú veľmi pozitívne veci. Takisto potešujúce je, že hráči držali ako tím a na tréningoch išli na stopercent. V reprezentácii je skupina chalanov, ktorí chcú pre Slovensko niečo dosiahnuť. Bez nich by to nemalo význam. Bez systému a fungujúceho marketingu sa to nepohne nikam.“
Prečo sa nepodarilo naturalizovať hráča pre tohtoročnú kvalifikáciu?
„Toto je otázka pre ministerstvo obrany. Nesedím tam, je to otázka pre politikov, od ktorých potrebujeme pomoc. Verím, že vedenie SBA vytvorí väčší tlak a dovedie kvalitného cudzinca do reprezentácie.“
Nie je neskoro na to, aby sa veci zmenili, lebo na Slovensku sa stále len viac hovorí ako robí, ako najlepší príklad svedčí kvalifikácia spred dvoch rokov, keď mal náš tím v skupine hrateľných súperov a aj tak všetko prehral, od vtedy sa naštartovalo minimum vecí…
„Nikdy nie je neskoro, aby ste začali pracovať ako sa má. Nemôžem viniť hráčov, ktorí hrajú za málo peňazí. Musia byť ticho, aby prežili. Kluby potrebujú profesionálnych trénerov už pri mládeži. Presne preto som najal Petra Tordu ako asistenta, ktorý má v Považskej Bystrici fungujúci klub. Je to jediný tím, ktorý kupuje a predáva mladých hráčov. Nehovoríme o niečom mystickom, ale o reálnych veciach, ako sa to robí v krajinách, kde basketbal napreduje.“
Chcete ostať pri slovenskej reprezentácii?
„Zmluvu som podpísal na dva roky. V prvom rade jej chcem pomôcť. Musím dopísať report o kvalifikácii, potom si sadneme zhruba za dva týždne s vedením SBA, aby sme dohodli ďalšie kroky.“
zdroj:basket.sk