Rozhovor s R. Rakovským, T. Mižákom a A. Tebeľákom, osobnosťami michalovského basketbalu
Prinášame Vám
sériu rozhovorov s najväčšími hráčskymi osobnosťami Michalovského
basketbalu a ich pôsobenia po roku 2000.
Roman RAKOVSKÝ : Dlhoročný hráč Michaloviec.
Tomáš MIŽÁK : Dlhoročný hráč Michaloviec.
Andrej TEBEĽÁK : Dlhoročný hráč Michaloviec.
1.
Kedy a ako ste sa dostali k basketbalu,
prípadne kto Vás k nemu dostal ?
Roman Rakovský :
K basketbalu ma priviedol môj
otec, keďže bol vtedy aktívny hráč aj tréner zároveň. Už od útleho detstva bolo
rozhodnuté, že v rodine je basketbal č.1.
Tomáš Mižák :
K basketbalu som sa
dostal cez spolužiaka na základnej škole, ktorý ma v 1. alebo v 2.
ročníku ZŠ. zavolal na basketbalový tréning, ktorý vtedy viedli trénerka Lakomá
s trénerom Rakovským. Myslím že sa konal na 6.ZŠ. Mne sa to zapáčilo, no a
tak som začal hrávať tento úžasný šport.
Andrej Tebeľák :
Basketbal som začal hrávať na hodinách
telocviku a poobedných krúžkoch na základnej škole. K súťažnému basketbalu
a tréningom som sa dostal ako 14 ročný vďaka pánovi Dobrovičovi a pánovi
Šándorovi z Košíc, ktorý chodili po základných školách východoslovenského kraja
a robili nábor (výber) hráčov do DBC Košice. Za to im patrí moja veľká
vďaka.
2.
Čo Vám dalo Vaše pôsobenie v basketbalovom
klube v Michalovciach ?
Roman Rakovský :
Veľmi veľa kamarátov, niektorí ostali do dnes, veľa krásnych
zážitkov ako športových tak spojených s cestovaním po celom svete, zdravý
životný štýl. Krásne spomienky či už na nervózne zápasy, alebo večerné
víkendové mariáše so spoluhráčmi. Bolo to krásne obdobie, za nič iné by som ho
nevymenil.
Tomáš Mižák :
Samozrejme veľa zážitkov,
spoluhráčov z ktorých vznikli dlhoročný kamaráti.
Andrej Tebeľák :
Veľa pekných spomienok. Priateľstvá, ktoré
trvajú dodnes na diaľku aj napriek tomu, že nie som Michalovčan. Poznanie
že tímový duch a dobrý kolektív dokážu hrať vyrovnanú partiu a aj zvíťaziť nad
skúsenejšími družstvami. Basketbal ma celkovo naučil že ak chcem niečo
robiť, tak sa netreba vzdávať po prvom neúspechu a treba tvrdo pracovať aby sa
dostavil výsledok.
Roman Rakovský :
Najradšej som hrával s Petrom Biganičom a Marinkom
Svitlicom. Asi ako z úplne amatérskeho klubu sa stal takmer profesionálny
klub, ktorému dva roky po sebe len o vlások unikol postup do extraligy. Toľko
srandy koľko sme spoločne zažili či už na ihrisku alebo mimo neho, ťažko vybrať
konkrétnu situáciu. Napr. situáciu, kedy v žiackych kategóriách išiel náš hráč
na vlastný kôš a druhý spoluhráč ho na šťastie zablokoval.
Tomáš Mižák :
Najradšej spomínam na skvelú
partiu spoluhráčov. Všetci sme boli dobrá partia, a nie len na palubovke,
tak je ťažké si vybrať jedného spoluhráča. No asi najviac som si rozumel
s chalanmi s ktorými som hrával v podstate od žiakov až po
„Áčko“. Keď s niekým hráte tak dlho, tak o sebe viete na palubovke aj
na slepo.
Andrej Tebeľák :
Tých spomienok je veľa. Cesty autobusom
alebo autom na zápasy, letné sústredenia (tréningy) na Šírave. Na športovú halu,
v ktorej v zime bolo "trochu" chladnejšie ako v iných
halách (siedmy hráč). Na skalných a zanietených fanúšikov (šiesty hráč
Michaloviec). Ale aj na to že v Michalovciach sa ťažko vyhrávalo, keď som hral
proti Michalovciam. Aj na to keď nám v Michalovciach ako kadetom z Košíc vykradli
počas zápasu šatňu. Niekomu zmizli peniaze, niekomu walkman a jeden spoluhráč
zahlásil "Dze moje Paradičky!. :-)
4.
Najkrajšia a najsmutnejšia spomienka v
basketbale počas Vašej celej kariéry ?
Roman Rakovský :
Najsmutnejšia je smrť nášho kapitána a kamaráta Juraja Magoča.
Najkrajšia v mládežníckom čase basketbalový turnaj v Holandsku s množstvom
amerických mládežníckych družstiev a v dospelosti úspešná trojbodová strela v
posledných sekundách s Prievidzou hlavným rivalom v boji o postup do extraligy.
Tomáš Mižák :
Ťažko si vybrať z takého
množstva spomienok. Bolo krásne vyhrať juniorsky turnaj v Žiline pod
názvom „BADEM“. No a mrzí ma že sa nám nepodarilo postúpiť do extraligy,
aj keď sme boli blízko.
Andrej Tebeľák :
Nemám nejakú konkrétnu naj spomienku. Na
výsledky nemám pamäť. Ale pamätám si, že dobré zápasy sme odohrali v Prievidzi,
Banskej Bystrici. Najsmutnejšia je, keď nás opustil Juraj Magoč.
5.
Kam smerovali Vaše kroky neskôr (po odchode
z Michaloviec, pripadne po konci basketbalovej kariére), čomu sa venujete dnes
?
Roman Rakovský :
Smerovali k tenisu a stolnému tenisu a fitnes, dnes sa venujem
rodine a mojej zubnej klinike.
Tomáš Mižák :
Po konci kariéry sa vlastne
nič nezmenilo, akurát mam viac voľného času. Pracujem vo výrobnej sfére.
Andrej Tebeľák :
Po basketbalovej stránke po odchode
z Michaloviec som si rok a pol dával dokopy roztrhnuté väzy v kolene.
Potom som hrával ešte pár sezón v Sabinove a Prešove regionálnu súťaž. Pracovne
sa venujem podnikaniu a aj kvôli pracovnej vyťaženosti momentálne
nehrávam basketbal.
6.
Ktorá basketbalová osobnosť s ktorou ste
stretli počas Vašej kariéry na Vás zanechala najväčší dojem ?
Roman Rakovský :
Marinko Svitlica, keby nie zranenia určite by bol reprezentant
Juhoslávie a Pišta Svitek v Košiciach, neskutočný profesionál a skvelý hráč.
Tomáš Mižák :
Celu basketbalovú kariéru
som strávil v Michalovciach, a určite najviac ma ovplyvnil tréner
MUDr. Imrich Rakovský.
Andrej Tebeľák :
Nedá sa to konkretizovať, každý svojím
spôsobom formoval moje myslenie, správanie a pohľad na okolitý
svet.
7. Ktorý
tréner Vám utkvel v pamäti najviac počas Vašich basketbalových rokov ?
Roman Rakovský :
Samozrejme môj
otec.
Tomáš Mižák :
Keďže som na to odpovedal
v predošlej otázke, tak asi viac hovoriť netreba. A trénerovi
Rakovskému ďakujem za to, že mi dal šancu hrať a potiahol ma keď som to
najviac potreboval ešte za žiackych čias.
Andrej Tebeľák :
Z Michaloviec je to Pán Rakovský. Ďalej sú
to páni Dobrovič a Šándor, ktorí ma dotiahli k basketbalu. Všetkým, ktorí
ma trénovali patrí veľká vďaka.
8.
Ako sa hra zmenila od Vašich čias, ktoré
pravidlá by ste možno vrátili ?
Roman Rakovský :
Znovu sa viac a viac zrýchlila a stala sa veľmi
fyzickou.
Tomáš Mižák :
Ja som ročník 87
a aktívne nehrám bohužiaľ už asi 5 rokov, no a nepostrehol som nejakú
zmenu pravidiel a ani hry ako takej. Samozrejme mám na mysli slovenský
basketbal.
Andrej Tebeľák :
Neviem to porovnať keďže veľmi nesledujem dnešný basketbal.
9.
Ktorý Váš basketbalový výsledok si ceníte
najviac počas obdobia v Michalovciach prípadne v inom družstve ?
Roman Rakovský :
Výhra o bod nad
Prievidzou doma výrazne posilnenou o extraligistov.
Tomáš Mižák :
Neviem sa rozhodnúť, ale
medzi cenné víťazstvá radím tie ktoré boli nad našimi najväčšími konkurentmi na
postup do extraligy, či už Košice, Spišská nová Ves, alebo Prievidza.
Ale pre mňa bolo cenné víťazstvo, aj keď len v priateľskom zápase,
proti Srbskému družstvu z Kikindy. S ktorým sme hrali doma na 6. ZŠ.
Neviem presne či som mal vedy 17 alebo 18 rokov.
Andrej Tebeľák :
Nepamätám si konkrétny zápas. Je to celá sezóna kedy nás prehra myslím že o jeden bod po predĺžení v poslednom zápase sezóny v Bratislave delila od postupu do najvyššej Slovenskej súťaže.
10. Čo by ste na záver popriali
a odkázali Michalovskému basketbalu do ďalších rokov ?
Aby udržal
mládež v tejto ťažkej dobe, lebo nie je nič krajšie a samozrejme ťažšie ako
práca s deťmi.
Tomáš Mižák :
Michalovskému Basketbalu
prajem veľa úspešných rokov fungovania, a dúfam že sa podarí opäť postaviť
„A“ mužstvo, ktoré dovedie Michalovský basketbal do najvyššej Slovenskej
súťaže. Možno to bude pre mladých hráčov a hráčky motivácia do budúcich sezón
v Michalovskom drese. Tak prajem všetko dobré.
Andrej Tebeľák :
Veľa úspechov pri práci s mládežou a
postupom času aj návrat mužského basketbalu do mesta.