Čekovský čakal v Marylande 2 roky na šancu, teraz už patrí medzi lídrov
Michal Čekovský vydržal a dva roky si počkal na univerzite v Marylande na svoju šancu. Tá prišla teraz. Sezónu síce začal kvôli zraneniu trochu neskôr, ale momentálne už pevne patrí do rotácie svojho tímu. Marylandu sa zatiaľ darí, keď vyhral dvanásť v trinástich stretnutí. Slovenský pod košový hráč k tomu pomohol priemerom 10 bodov, 3,5 doskokov a 1,3 blokov na zápas.
Čo hovoríte na vaše výkony a výkony tímu?
„Počas troch rokov, čo som v Marylande, je toto najlepšie obdobie. Hrávam dosť, dávam body a na palubovke sa cítim dobre. Je to super.“
Na začiatku sezóny ste boli zranený, čo sa vám stalo?
„Na konci leta som si natiahol zadný stehenný sval a keď som sa dával dokopy, tak som si ešte zranil malíček na nohe. Preto som nehral úvodné štyri zápasy. Už som však v poriadku.“
Je to v NCAA o hierarchii, že ste si museli dva roky počkať na poriadnu šancu?
„Bolo to aj o tom, plus sme mali v tíme veľa pod košových hráčov. Okrem toho do Marylandu som prišiel nie ako pod košový hráč, ale skôr ako krídlo. Musel som sa s tým pobiť, nabrať kilá, svalovú hmotu. Tento proces mi zobral dva roky. Myslím si, že teraz som na správnej ceste.“
Skúste popísať svoju úlohu v tíme?
„Som jedným z vysokých hráčov, ktorí sú v prvej rotácii. Očakávajú sa odo mňa body, doskoky, bloky a takisto bojovnosť s agresivitou.“
Môžete si ako tretiak viac dovoliť?
„Určite áno, minulý rok, keď som spravil niečo zle, tak som šiel automaticky dole z palubovky. Teraz to je iné, tréner mi viac verí. Mám svoj priestor.“
Hrávate na pozícii päť?
„Teraz sme mali zraneného prvého centra, tak som hrával na päťke. Inak alternujem aj na štvorke.“
Trošku vás to nemrzí, lebo predtým ste hrávali aj na krídelných pozíciách a dostali ste sa viac k strelám vonku?
„Momentálne trojky nestrieľam. V poslednom zápase som mal aj dve strely z dlhšej vzdialenosti. Verím, že v budúcnosti sa k trojkám vrátim a budem hrávať viac aj na krídelnej pozícii.“
Hovorili ste o procese priberania, koľko ste nabrali kilogramov od príchodu na univerzitu?
„Keď som prišiel, tak som mal 99 kilogramov, teraz mám okolo 116 kilogramov.“
V minulosti ste mali problémy s početnými zraneniami členkov a podobných vecí, to už je v poriadku?
„Všetko je v pohode, kolená aj členky držia pokope.“
V sezóne ste prehrali len jediný zápas, je to výsledok, aký ste očakávali?
„Je to zatiaľ veľmi dobré, aj tá jediná prehra prišla, lebo na nás vybehli so zónou, ktorú sme nepoznali, postupne sme boli lepším tímom, ale už sa nám nepodaril výsledok otočiť. Mali sme vtedy aj náročný program, keď sme hrali za tva týždne šesť zápasov.“
Aký máte cieľ v sezóne?
„Chceme vyhrať čo najviac zápasov v našej konferencii a dostať sa do March Madness a v turnaji čo najďalej.“
Počas dvoch rokov ste zažívali psychicky náročné obdobie, rozmýšľali ste aj nad návratom do Európy?
„Určite to bolo náročné na psychiku, že som nedával body a nehrával som veľa. Bol to náročný proces, ale prešiel som si ním, bojoval som s tým. Teraz som spokojný, verím si a aj od trénera cítim dôveru. Spoluhráči tiež vedia, že sa môžu na mňa spolahnúť.
V sezóne ste nastúpili aj proti bývalému spoluhráčovi z Považskej Bystrice Jakubovi Petrášovi, ktorý hrá za Stony Brook, to ste si asi užili, nie?
„Áno, bolo to super, bol som šťastný, že som si mohol zahrať proti kamarátovi. Okrem toho mi aj zápas vyšiel a vyhrali sme.“
Ste v kontakte aj s inými Slovákmi, ktorí sú na univerzitách?
„Stále som v kontakte s Borisom Bojanovským, ktorý bol štyri roky na Florida State a teraz je v Poľsku, podobne aj so Šimonom Krajčovičom, ktorý je teraz v Leviciach, trošku s Vladom Brodzianskym, ktorý je v Texase, so spomínaným Jakubom Petrášom a počul som, že sa darí Norbertovi Janíčkovi v Utahu. Nemám veľa času si vypisovať, ale sledujem to.“
Škola vám ide, aké máte zameranie?
„Študujem enviromental a science a históriu, je to celkom v pohode. Mám teraz práve finálne testy.“
Keď ste prišli do Marylandu, tak vás porovnávali s Ukrajincom Alexom Lenom, ktorý bol hviezdou tímu a momentálne hrá za Phoenix Suns v NBA, stále vám ho spomínajú?
„Postupne pochopili, že som iný hráč ako bol Alex Len. Podobní sme len rozmermi.“
Pomyslíte ešte niekedy aj na NBA, pred sebou máte ešte rok a pol na univerzite?
„Uvidíme ako sa bude vyvíjať sezóna. Chcem si dokončiť aj školu, lebo titul z Marylandu nie je na zahodenie.“
Maryland je kúsok od Washingtonu, boli ste pozrieť aj na zápasoch NBA?
„Boli sme sa pozrieť so spoluhráčom Ivanom Benderom, ktorý má brata vo Phoenixe na ich zápase s Washingtonom a plánujeme ešte ísť na ďalšie stretnutia.“
Cez leto sa hovorilo o vašej účasti v kvalifikácii v drese slovenskej reprezentácie, boli ste v kontakte s trénerom Ivanom Rudežom?
„S trénerom som volal. Boli sme v kontakte, mrzelo ma to, že to nevyšlo. Kvalifikácia bola až v septembri, keď mi už začína škola. Musel by som vynechať takmer tri týždne, to by bolo strašne veľa. Bola to škoda, lebo účasť v reprezentácii by mi určite pomohla. S trénerom Tordom, ktorý je asistenstom v národnom tíme, sme sa rozprávali o ďalšom roku, kedy sa hrá už v auguste, ktorý mám prakticky voľný. Bude to oveľa reálnejšie.“
zdroj: basket.zoznam.sk