MAROŠ KOVÁČIK:

Prinášame vám EXKLUZÍVNY a naozaj veľmi zaujímavý rozhovor s rodákom z Lučenca Marošom Kováčikom, ktorý svojou prácou u desaťnásobného majstra Good Angels Košice patrí medzi špičkových trénerov v EURÓPE.

Aké sú vaše očakávania do novej sezóny 2014/2015 ?

Je ich mnoho. V prvom rade som nesmierne zvedavý, ako sa nám podarí popasovať sa s náročným euroligovým žrebom, ktorý nám do cesty postavil skutočne mimoriadne kvalitných súperov. Odohráme štyri atraktívne "susedské" derby - s Krakovom a Prahou. Dvakrát pocestujeme do Ruska a tak do Jekaterinburgu, ako aj do Kurska je ťažká už len samotná cesta. Montpellier, aj keď nie tak známy ako Bourges, ale majster Francúzska. No a v skupine máme aj turecký Galatasaray Istanbul, o ktorého sile dostatočne hovorí fakt, že je to úradujúci šampión EuroLigy FIBA. Osobitnou kapitolou bude naša najvyššia súťaž, v ktorej hneď trio súperov bude nášmu družstvu ostrou konkurenciou, no a zvyšné tímy budú do každého súboja nastupovať s vedomím, že v zápase s nami nemajú čo stratiť.

Načo sa najviac tešíte v nasledujúcej sezóne?

Na to, akým spôsobom budú napredovať mladé hráčky - a to nielen tie, ktoré mám k dispozícii v klube Good Angels. Myslím si, že viacero dievčat pri skladbe národného tímu, ktorý bojoval v kvalifikácii ME 2015, videlo, že ich tvrdá práca a progres na klubovej úrovni nemusí byť z hľadiska reprezentácie nepovšimnutý. Navyše, viacero extraligových tímov svoje kádre výrazne obmenilo a neraz aj značne omladilo. To môže byť pre naše mladé talenty výrazným impulzom, ktorý ich bude ešte výraznejšie motivovať, či už v tréningovom procese, alebo aj v samotných zápasoch. A keď už som spomenul reprezentáciu, tak musím dodať, že sa teším aj na majstrovstvá Európy, ktoré budú vyvrcholením nového súťažného ročníka a za celý realizačný tím môžem priaznivcom slovenského (nielen ženského) basketbalu sľúbiť, že z pozície realizačného tímu urobíme všetko preto, aby to bol krásny a úspešný vrchol celej sezóny.

Osobitnou kapitolou je však vždy Euroliga. Naši konkurenti v skupine sú len to najlepšie čo momentálne európsky kontinent ponúka, preto v každom zápas pôjde doslova "o život". Napriek týmto faktom sa na skupinovú fázu veľmi teším, lebo nám prinesiem veľké výzvy, dúfam, že aj krásne zážitky a nesmierne veľa skúseností pre všetky hráčky a samozrejme aj pre mňa z trénerského hľadiska.

Na ktorý basketbalový moment vo vašej trénerskej kariére určite nezabudnete?

Snáď mi nikto nebude mať za zlé, keď poviem, že aj vzhľadom na svoj vek verím, že ten najnezabudnuteľnejší moment ešte len príde. Ale klamal by som, ak by som tvrdil, že všetky doterajšie trénerské okamihy boli také obyčajné. Tie najkrajšie sú zatiaľ späté s pôsobením v Košiciach. Spomedzi okamihov prežitých pri kormidle Good Angels nemôžem nezačať extraligovým titulom v roku 2012, ktorý bol mojim prvým. Následne prišla sezóna snov, počas ktorej sme dosiahli triumf v základnej euroligovej skupine spečatený víťazstvom nad Fenerbahce Istanbul. V play-off sme vyradili v dvoch zápasoch španielsku Salamancu a zabezpečili sme si postup na Final Eight, kde sme sa prebojovali medzi štyri najlepšie európske kluby. Skončili sme síce tesne pod medailovými priečkami, ale sklamanie sa pretavilo na radosť po návrate do Košíc, kde nás na letisku čakali naši najvernejší fanúšikovia a pripravili nám "majstrovské" privítanie.

Sledujete aj mužskú extraligu? Ak áno, aké vidíte pozitíva vzniku SBL?

Samozrejme, veď v nej pôsobí ešte stále viacero mojich kamarátov a tiež zverencov, ktorých som mal možnosť viesť na začiatku mojej trénerskej kariéry. Dianie v našej najvyššej mužskej súťaži mi je stále blízke a o to viac som ostal nepríjemne zaskočený z množstva excesov, ktoré sprevádzali závery jej predchádzajúcich dvoch ročníkov. Ale je to asi momentálny neduch "mužskej" Európy, lebo podobne skončili ligy aj v Turecku, Grécku či Srbsku. Chcem preto veriť, že vznik SBL pomôže nastaviť pravidlá a fungovanie súťaže tak, aby sa o mužskej extralige hovorilo len v dobrom. Samé to však nepríde. Pričiniť sa o to musia všetci hlavní aktéri (hráči, tréneri, funkcionári, fanúšikovia, ale aj rozhodcovia), no časť z nich doposiaľ o tom len kvetnato hovorila, avšak konala v príkrom rozpore s tým, čo by pre súťaž bolo prospešné a čo si v minulosti odsúhlasili. Preto sa asi ešte nedá hovoriť o pozitívach. Tie sa ešte len musia prejaviť, čo si však vyžiada množstvo práce, spolupráce a pochopenia od všetkých zainteresovaných.

Kde vidíte podľa vás hlavnú príčinu že sa mužská reprezentácia nedokáže kvalifikovať už dlhší čas na svetový turnaj?

Mládež. Už som ju tu spomínal v spojení so ženským basketbalom a progresom mladých hráčok na extraligových či dokonca medzinárodných palubovkách. Na tých "mužských" to však majú mladí značne sťažené. Prechod od juniorov k mužom nie je mnohým talentovaným hráčom jednoducho dopriaty. Na druhej strane sa mi do úst tlačí otázka, či majú takú kvalitu, aby v nej pravidelne hrávali. Je to bludný kruh, v ktorom my, tréneri zohrávame, resp. by sme mali zohrávať značnú úlohu. Ďalej sú tu sponzori, ktorí chcú výsledky - tu a teraz. Manažmenty klubov vidia jedinú cestu ich dosiahnutia - legionári. Neraz aj ako-tak etablovaní hráči a tiež ostrieľaní harcovníci sa pri "divokých" počtoch na súpiskách tímov majú problém dostať na palubovku. Ak sa klubu nevydaria tri-štyri zápasy, tak letia buď legionári (a vtedy majú problém tréneri, pretože treba narýchlo prebudovať tím a aj herný systém), alebo "padáka" dostane tréner (takže opäť majú problém tréneri - tí odvolaní si hľadajú niečo nové a tí novovymenovaní majú pár dní na zladenie sa s družstvom). Samozrejme, aj tu sa nájdu výnimky a aj na našej scéne sú kluby, predstaviteľom ktorých nechýba trpezlivosť a slovo koncepčnosť im nie je cudzie. A to je jediný liek pre náš národný tím. Hráči potrebujú cítiť dôveru už na klubovej úrovni. Len tak môžu rásť nielen herne, ale aj mentálne a keď príde ich chvíľa v reprezentačnom drese, tak sa nezľaknú ani súpera zvučnejšieho mena. 
Aj keď viem, že je to otázka peňazí, nedá mi nespomenúť, že mužskému basketbalu živelne chýba dlhodobá medzinárodná konfrontácia. Účasť v nejakom z Európskych pohárov. Presne tu by bola možnosť konfrontovať kvalitu slovenských hráčov proti tým, ktorých stretávajú ako súperov na reprezentačnej úrovni. Najlepšia možnosť hrať proti silnejším a kvalitnejším tímom a hráčom počas celej sezóny.

Na záver váš odkaz deťom, ktoré sa pýtajú, prečo sa prihlásiť práve na basketbal ?

Osobne nepoznám šport, ktorý by tak všestranne rozvíjal osobnosť športovca, ako práve basketbal. A to nielen po fyzickej stránke. Moderný basketbal nie je len o výške, rýchlosti, či individuálnych schopnostiach. Ak nimi disponujete, tak existuje predpoklad, že sa môžete presadiť o niečo skôr. Ale uplatnenie na palubovke nájdu všetci. Kolektív je základ a neraz sú jeho najcennejšími členmi takí, ktorí sa strelecky presadzujú len sporadicky, no ubránia aj o hlavy vyšších súperov, alebo rozdajú prihrávky, ktorými dostávajú spoluhráčov do vyložených pozícií. A ak vám Pánbožko nadelil aj nejaké tie centimetre navyše, tak si práve pri basketbale môžete splniť jednu z najdávnejších túžob človeka - zalietať si.:)

zdroj: www.slovakbasket.sk