Verím, že nám vyrastá hráč pre NBA, hovorí tréner Milan Černický

Slovensko má za sebou kvalifikáciu o postup na basketbalové ME. Reprezentácia pod vašim vedením nevyhrala ani raz, postup nám ušiel veľmi skoro.  Je na tom slovenský mužský basketbal skutočne tak mizerne alebo sa na zbabranej kvalifikácii dajú nájsť aj pozitíva?

Je to reálny obraz aktuálneho stavu, aký v mužskom basketbale vládne. Na druhú stranu, v silách tohto tímu bolo vyhrať aspoň dva zápasy. Proti Rumunsku a Švédsku sme odohrali vyrovnané stretnutia, žiaľ s nešťastným koncom. Pozitívom je, že nastúpili mladí hráči. S mladým tímom sme dokázali odohrať štyri vyrovnané zápasy proti družstvám, v ktorých kádroch nastupovali basketbalisti so skúsenosťami z Európskeho pohára.

Teraz sme mali jednu z najľahších skupín, no postup zostal iba v rovine utópie. Je na Slovensku vôbec potenciál, aby sme reálne bojovali o účasť na ME? Čo by sa muselo stať, aby sme zo skupiny s Lotyšskom, Rumunskom a Švédskom postúpili ďalej?

Možno by stačilo, keby nastúpil Tóno Gavel. Ďalším problémom bolo, že sa nám zranili traja hráči základnej rotácie – Tot, Baťka a Šimek. S ich účasťou by to mohlo vyzerať inak, ale to sú len špekulácie.

V čom väzí najväčší problém slovenského basketbalu? Prečo nevieme držať krok nielen s najlepšími, ale ani s okolitými štátmi ako Česko či Maďarsko?

Chýba nám toho veľa, no jedna vec absentuje najviac. Tou je medzinárodná konfrontácia na klubovej úrovni a väčšia ambícia hráčov presadiť sa nielen na Slovensku.

Na Slovensku je mužský basketbal v mediálnom úzadí, liga v médiách prakticky vôbec netiahne. Napriek tomu má pomerne slušné divácke zázemie. Ako vidíte úroveň našej najvyššej basketbalovej súťaže?

Pred dvoma rokmi bola mužská extraliga na najvyššej úrovni za posledné obdobie. Vzhľadom na návštevnosť ide o vynikajúci produkt, veď počty divákov nám závidia aj v Čechách. No ak sa už píše o basketbale, väčšinou negatívne. Napriek tomu, že niektoré kluby opustili svoje pozície, stále ich chodí podporovať veľká časť divákov. Verím, že tento rok prinesie prelom a viac príležitostí začnú dostávať aj mladí slovenskí hráči.

A sme pri ďalšom probléme.  Dlhodobým trendom v extralige je angažovanie  nadmerného počtu cudzincov, tí dokonca v niektorých tímoch tvoria  absolútnu väčšinu zostavy. Prečo je to tak?

Bohužiaľ, záujem našich klubov o slovenských  hráčov je veľmi malý. Mladí hráči s väčšími ambíciami sa snažia čím skôr opustiť Slovensko a odísť do zahraničných klubov. Mnohí odchádzajú aj študovať na školy v USA, Česku, Belgicku, Nemecku či Španielsku.

Vy ste nielen reprezentačným koučom, ale od leta sedíte aj na lavičke extraligového nováčika MBK Karlovka Bratislava. Ide o klub, ktorý dlhodobo razí filozofiu práce so slovenskými hráčmi a výchovy vlastných talentov. Bola to práve táto filozofia, čo vás k nováčikovi prilákalo?

Je to filozofia klubu, s ktorou som sa stotožnil. Na jednej strane je to výzva, ale aj rolu zohrala aj moja zvedavosť, ako sa mladí slovenskí hráči presadia proti klubom s viacerými legionármi.

V Karlovke máte v rukách mladé mužstvo. Aké sú ambície pred premiérovou extraligovou sezónou?

Dať šancu mladým hráčom a juniorom. Výsledky sú druhoradé a ja verím, že funkcionári budú trpezliví. Každý tím sa potrebuje vyvíjať, bez toho to nejde. A po dvoch – troch rokoch sa  určite dostavia aj výsledky.

Má niektorý z vašich klubových zverencov na to, aby vyrástol v oporu národného tímu?

Keďže niektorí hráči pôsobia aj v národnom tíme do 16 rokov a juniori Karlovky boli majstrami Slovenska, určite áno.

Ako to vyzerá s výchovou basketbalovej omladiny u nás? Mnohé športy sa sťažujú, že strácajú talenty pre prílišnú finančnú nákladnosť. Napríklad rodičia malých hokejistov platia ročne stovky eur len za to, aby ich deti mohli trénovať. Basketbal je na tom z laického pohľadu lepšie. Je to skutočne tak? Viete prilákať deti k vášmu športu?

V basketbale nejde o nejaké horibilné čiastky. Približná mesačná suma pre rodiča je 20 - 30 eur, ak jeho dieťa začína v basketbalovom klube.  To je, myslím si, adekvátna a prijateľná čiastka aj vzhľadom na počet tréningových jednotiek.

Je aj v našich podmienkach možné, aby tu vyrástol budúci hráč NBA? Alebo takéto talenty jednoducho nemáme a ani nikdy nebudeme mať?

Takýto hráč môže vyrásť aj u nás, ale musí tu nastať súlad všetkých významných aspektov. Nádejný basketbalista pre NBA musí mať dobrý genetický fond, ale ten sám o sebe nestačí. Dôležitá je podpora rodičov a dobrý tréner od začiatku jeho vývoja. Samozrejme, nesmie chýbať talent a hlavne ochota tvrdo pracovať sám na sebe. Verím, že budúci slovenský zástupca v NBA už teraz začína trénovať v niektorom z mládežníckych klubov.

Ako vidíte budúcnosť slovenského basketbalu v horizonte piatich rokov? Prebojujeme sa konečne na nejaké významnejšie podujatie?

Verím, že sa nám to môže podariť. Na to je ale potrebné splniť viacero podmienok. Podstatné je, aby nás reprezentovali vždy tí najlepší hráči, čo sa momentálne nedeje. Reprezentačný tím potrebuje aj dlhšiu prípravu spojenú s odohratím kvalitných prípravných zápasov. Dôležité je aj dobré fungovanie realizačného tímu. Na Slovensku potrebujeme pracovať na vzdelanosti trénerov a zachytávať moderné trendy svetového basketbalu.

Keby ste mali čarovný prútik a mohli okamžite zmeniť tri veci v slovenskom mužskom basketbale, ktoré by to boli?

Ako prvé by som zaviedol pre kluby povinnosť mať hráča do 20 rokov na ihrisku počas extraligových zápasov. Ďalej by som si želal, aby zmizla vzájomná neprajnosť klubov, jednotlivcov a všetkých ľudí, ktorí sa na Slovensku angažujú v basketbale. A napokon by som veľmi chcel, aby  sa o basketbale písalo pozitívne.  Veď je to krásny šport, ktorý by všetkých mal baviť.

zdroj:www.aktualne.atlas.sk