Martin Rančík: NBA prevýšila všetky moje očakávania

Martin Rančík dostal hneď na začiatku trénerskej kariéry jedinečnú príležitosť, keď mu ponúkol prácu slávny klub Chicago Bulls. V tíme NBA pracuje niekdajší skvelý basketbalový pivot ako jeden z asistentov hlavného trénera. Rozoberá zápasy, sleduje súperov. V práci či na palubovke pri tréningoch trávi dlhé hodiny. V kancelárii je už o šiestej ráno a často chodí domov o desiatej večer. Svoje rozhodnutie však ani na chvíľku neoľutoval. Aj o tom sme sa s ním rozprávali.
Priblížte nám vašu prácu pre klub NBA. Aké boli vaše začiatky?
„Prvé týždne boli náročné, lebo som sa musel naučiť za krátky čas veľmi veľa vecí. Obetoval som tomu hodiny a hodiny. Veľakrát som trávil v kancelárii celé dni až do neskorých večerov, ale s tým som počítal. Celkovo to prevýšilo všetky moje očakávania. Všetko sa rozoberá do detailov, na nič sa nezabudne. Veľa sa učím, posúvam sa dopredu trénersky aj manažérsky. Je to skvelé.“
V NBA má hlavný tréner viacero asistentov, aké sú konkrétne vaše úlohy?
„Som jeden z videokoordinátorov. Strihám videá, robím štatistiky, pracujem s analýzami. Trénujem s hráčmi, ktorí sú po zraneniach a takisto sa podieľam na individuálnej príprave.“
Vediete aj tréningy?
„Stalo sa už, že som viedol individuálne tréningy. Strieľam s basketbalistami, alebo pracujeme na niektorých konkrétnych nácvikoch. Veľakrát robím sparing chalanom po zraneniach. Dosť som pracoval s našou vychádzajúcou hviezdou Laurim Markkanenom z Fínska. Pracujeme na driblingu, streľbe, celkovo zlepšení individuálnej techniky.“
Čo je ťažšie, byť hráč alebo tréner?
„Oboje je náročné. Basketbal mi chýba. Raz za čas si zahráme zápas medzi trénermi. Beriem to však tak, že táto práca ma nesmierne baví, rovnako, ako keď som profesionálne hrával. Preto nerozmýšľam, koľko hodín jej obetujem.“
Spravil na vás niektorý z hráčov mimoriadny dojem?
„Z nášho tímu sa mi páči Bobby Portis, ktorý ma prekvapil a výborný je spomínaný Markkanen, ktorého zabrzdilo zranenie. Od súperov to je mnoho basketbalistov. Keď ich vidíte zblízka, tak sa naučíte mnohé veci. Nikdy som napríklad nebol fanúšik Jamesa Hardena, ale to, čo robí v posledných týždňoch, je úžasné. Kawhi Leonard sa mi veľmi páči prístupom a skvelou hrou. Kevin Durant je úžasný a extrémne dlhý. S ním sa mi stala zaujímavá príhoda, keď sme hrali na palubovke obhajcov titulu z Golden State. Stál som za košom a počas oddychového času za mnou prišiel Durant a pýtal sa ma na nášho trénera Jima Boylena, ktorý má povesť veľmi tvrdého kouča. Tak sme sa zopár minút zhovárali. Bolo to veľmi príjemné.“
Čo sa týka Hardena, tak má výrazne veľa kritikov, ktorí hovoria, že je sebec. Súhlasíte s týmto názorom?
„Keby išla jeho šou na úkor výhier a podstatných vecí, tak súhlasím, ale Houston s ním vyhráva. Čo počúvam od ľudí, tak má neuveriteľný prístup k tréningu. Zaujímajú ho len víťazstvá a zisk titulu. Žiaľ, zranili sa im hráči, a tak takýmto spôsobom Harden ťahá Rockets dopredu. Ťažko mu niečo vytknete, aj keď sa na to niekedy ťažšie pozerá. Vždy ide o zbieranie výhier. Odhliadnuc od všetkého, má okolo tristo bodov bez toho, že by mu niekto prihral, k tomu mal priemer za posledných päť zápasov takmer päťdesiat bodov, čo sú neskutočné čísla.“
NBA uchvátil príchod 19-ročného Slovinca Luku Dončiča. Čo na neho hovoríte?
„Luka je skvelý, tiež ma zaujal. Dokáže v mladom veku úžasné veci. Bude hviezdou ligy.“
V Chicagu už stihli odvolať trénera Freda Hoiberga, ktorý si vás vybral do tímu, neohrozilo to vašu pozíciu?
„Udialo sa to veľmi rýchlo. Fred prišiel do kancelárie a prepustili ho… Po krátkom čase nám oznámili, že prvý asistent pokračuje ako hlavný tréner, tak sme viac-menej vedeli, že nám ostávajú miesta. Bolo mi ľúto Freda, lebo je skvelý tréner. Jeden z najlepších ofenzívnych mozgov, aké som kedy zažil. Veľa som sa od neho naučil. Je to výborný človek, ale, žiaľ, zranil sa mu Markkanen a potom to už išlo dolu vodou.“
Vy ste boli vždy ako hráč víťazný typ, ako zvládate fakt, že váš tím patrí k najslabším v lige?
„Je to frustrujúce, aj keď dôvody sú nám jasné. Tie však nechcem rozoberať. Ťažko stráviteľné je, keď vidíte, že tím prehráva po banálnych chybách či slabej snahe. Samozrejme, NBA je o hviezdach. Čím viac ich máte, tým máte väčšiu šancu. Ale aj keď ich máte, tak vám to nezaručuje výhru. My hviezdu v tíme nemáme, ani v blížiacom sa zápase All Star si nikto nezahrá, len Lauri bude hrať v stretnutí druhoročiakov proti nováčikom.“
Absolvovali ste už viacero tripov po palubovkách súperov, ktorá hala na vás spravila najväčší dojem?
„Jedna z najkrajších je tá v Indiane, kde hrávajú Pacers. Samozrejme Lakers, kde sa ukazujú počas zápasov všetky možné hviezdy Hollywoodu, ktoré v Staples Centre sedia. Páčilo sa mi v Utahu, lebo je to jeden kotol. Skvelá je aj aréna v Oaklande, kde hrávajú šampióni Golden State Warriors. Tam príde množstvo fanúšikov už hodiny pred zápasom, len aby videli rozcvičku Stepha Curryho či iných.“
Keď sa povie Chicago Bulls, tak všetkým príde na um éra Michaela Jordana a šesť titulov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Je stále cítiť v hale duch najlepšieho basketbalistu histórie?
„V aréne United Centre vybudovali veľké átrium s kanceláriami, kde je socha Michaela Jordana. V tréningových priestoroch sú banery, ktoré pripomínajú šesť titulov. Scottie Pippen, Horace Grant či Toni Kukoč sa sem-tam u nás objavia. John Paxson je viceprezident športových operácii klubu. Na skvelé výkony rád spomína Mike Reinsdorf, syn majiteľa Jerryho Reinsdorfa. Nie je náhoda, že napriek slabým výkonom mávame jeden z najvyšších priemerov fanúšikov na zápas. História tu na vás stále dýcha.“
Mali ste od leta priestor aj na voľný čas?
„V meste som nebol ani sa nepamätám. Bývam blízko haly a ráno som už o šiestej v robote, domov chodím o desiatej večer. Niečo sa podarí na tripoch, keď práve nehráme proti tímu, ktorý musím analyzovať. Skamarátil som sa s jedným z asistentov a vybehnem s ním niekedy na večeru či pivo. Nedávno sme boli na jedenásťdňovom tripe na západnom pobreží, tak tam bol trošku čas vypnúť.“
DRŽÍ PALCE BRATOVEJ NOVINÁRSKEJ KARIÉRE
Po Martinovi ukončil výbornú kariéru aj jeho mladší brat Rado. Ten sa zatiaľ vybral inou cestou ako starší súrodenec. Pripravuje reláciu o basketbale, píše stĺpčeky a takisto spolukomentuje pre televíziu. „Registrujem Radovu prácu. Sme v kontakte. Nečudujem sa, že si vybral túto cestu. Vždy sa cítil dobre pred kamerou, ťahalo ho to týmto smerom. Som rád, že sa mu darí a baví ho to.“
zdroj:basket.zoznam.sk